oPeniazoch.sk, realmoney.com Foto: thinkstock
Máte pocit, že by väčšina makroekonomických opatrení vlád a centrálnych bánk v boji proti ekonomickej stagnácii pomáhala? Alebo skôr odsúva problémy inam?
David Merkel je ekonomický komentátor servera RealMoney.com, ktorý takýmto liekom neverí. Vysvetľuje prečo. V súvislosti s vplyvmi uvoľnenej menovej politiky sa často spomína efekt bohatstva. Malo by to vyvolať väčšie míňanie, ak hodnota aktív rastie. Predstavte si, že vlastníte nejaká aktíva, ktoré sa zhodnocujú. Cítite sa bohatší, a preto si chcete začať žiť "na vysokej nohe". Ako to bude v praxi prebiehať? Máte niekoľko možností:
– predáte niektoré z aktív
– vezmete si proti nim úver
– zvýšite vo svojej firme dividendu alebo si vyplatíte vyšší plat
– vymeníte aktíva za nejaké iné s vyšším pravidelným príjmom.
Predaj aktív
Predať zhodnotené aktíva vo väčšine prípadov znamená inkasovať zisk a zaplatiť z neho dane. Môže ísť o efektívne jednorazové zvýšenie kúpnej sily. Znamená to však, že niekto iný sa so svojou hotovosťou bude musieť rozlúčiť, aby od vás mohol aktíva odkúpiť. Čistý efekt pre ekonomiku je nula. Jedine, že by cenné papiere nakúpila centrálna banka za novo vytlačené peniaze. Navyše málokto bude chcieť svoje dlhodobé investície predať, aby získané peniaze utratil za spotrebný tovar. Nebude spoliehať na to, že zostávajúce aktíva zhodnotí rovnakou mierou, a preto realizované kapitálové zisky rozhodne nebude chcieť hneď minúť. Väčšina starších ľudí síce bude musieť v neskoršom veku nasporený kapitál začať spotrebúvať, ale to je niečo iné než efekt bohatstva.
Úver proti cenným papierom
Takéto dlhy môžu byť nebezpečné, ak k nim dochádza vo veľkej miere. Veľké ponaučenie v tejto oblasti poskytla finančná kríza. Hodnota dlhov zostáva konštantná, aj keď sa hodnota nehnuteľnosti, na ktorú bol úver zaobstaraný, prepadne. Ak si požičiavate proti cenným papierom na spotrebu, môže to skončiť zle. Nehnuteľnosť nie je bankomat a s rovnakou logikou by ste mali pristupovať aj k obchodnému účtu. Nemá zmysel sa zabezpečovať niečím tak volatilným, ako sú akcie. Ak si požičiate proti zhodnotenému aktívu na účely spotreby, zvýšia sa vaše príjmy jednorazovo. Pokiaľ ale hodnota aktív nebude rásť donekonečna, žiadny ďalší úver už nedostanete. V prípade, že hodnota aktív naopak dramaticky klesne, odhalíte, že sú dlhy vyššie ako aktíva. V dôsledku toho budete nútení spotrebu prudko obmedziť, pretože bude nutné buď dlh splatiť, alebo zohnať peniaze na doplnenie kolaterálu.
Väčšia dividenda alebo vyšší plat
Ak riadite firmu, iste riešite dilemu, či vybrať zisky zvýšením dividendy alebo platu. Alebo ich reinvestovať do kapitálových výdavkov na rozšírenie biznisu. Jednoducho vzaté, vyššia osobná spotreba ide na úkor firemných investícií. Navyše z realizovaných ziskov musíte zaplatiť dane. Mohli by ste si aj zvýšiť plat, čo vám umožní spotrebúvať viac, ale na úkor minoritných akcionárov. Opäť pôjde o hru s nulovým súčtom.
Výmena aktív za iné s vyšším pravidelným príjmom
Je to stále len výmena. Síce budete mať viac na míňanie, niekomu inému ale zostane menej. Väčší zmysel dávajú investície, ktoré ponúkajú celkovo najlepší výnos bez ohľadu na to, aký z nich plynie pravidelný príjem. Keď si vyberiete vyššie príjmy v súčasnosti, bude to kompenzované nižšími príjmami v budúcnosti. Aj keby vláda rozhodla, že všetky spoločnosti budú povinne vyplácať dividendy vo výške 3 % trhovej hodnoty, zvýšili by sa síce osobné zdaniteľné príjmy, ale mnohí by ich rovnako reinvestovali. Pre firmy by to znamenalo obmedziť investície, alebo si na ne požičiavať.
Žiaden z vyššie spomenutých spôsobov "bohatnutia" z recenzovaných investícií neprodukuje dodatočné výdavky agregátne pre celú ekonomiku. Preto by mali byť centrálne banky so stimuláciou rastu akciového trhu a úverovej aktivity opatrné. Rastový efekt pre ekonomiku v strednodobom až dlhodobom horizonte je totiž značne diskutabilný.
