oPeniazoch.sk, bloombergview Foto: SITA
Prvým krokom ako sa zbaviť korupcie môže byť jej legalizácia. Rumunsko sa už čoskoro pokúsi o tento kontroverzný prístup pri svojom nedostatočnom financovaní systému zdravotnej starostlivosti. Bude to zaujímavé sledovať, hlavne pre krajiny, ktoré nemajú dostatok peňazí na financovanie moderných verejných služieb, alebo politickú vôľu na ich privatizáciu.
Rumunsko je podľa Transparency International jednou z najviac skorumpovaných krajín Európskej únie. Neformálne platby sú tam obzvlášť rozšírené v oblasti zdravotnej starostlivosti, asi štvrtina Rumunov priznáva, že v ostatnom čase boli požiadaní o úplatok lekárom alebo zdravotnou sestrou. Nedávne rozhodnutie súdu označili tieto platby z vďačnosti za nezákonné, zdravotníci sú totiž vládni zamestnanci. Následné protesty lekárov a zdravotných sestier prinútili vládu, aby im zvýšili platy o 25 percent, ale každý vie, že to nebude stačiť, aby sa do bileych plášťov prestali posúvať obálky. Premiér Victor Ponta 18. augusta navrhol legalizáciu úplatkov, pod troma podmienkami: nesmie si ho vyžadovať lekár, mal by prísť až po ukončení liečby, a mal by byť priznaný a zdanený.
Rumunská lekárska asociácia návrh na Facebooku odsúdila. Tvrdí, že vláda má ponúknuť vyššie platy, nie legalizovať úplatkárstvo. Napriek tomu, že ide o efektívne riadenie rozpočtu na zdravotnú starostlivosť, rumunská vláda si nemôže dovoliť zaplatiť lekárov. Dostávajú len toľko, čo akademici označujú za "kapitulačnú mzdu." Termín sa používa pre tak nízke platy, kedy si zamestnanci musia doplniť svoje príjmy ďalšími, neformálnymi. Ide o častý problém v postkomunistických krajinách, kde zdedili rozsiahle centralizované systémy zdravotnej starostlivosti, ktoré si mohli dovoliť len ak ich vlády mali nad ekonomikou plnú kontrolu. Privatizácia funguje v niektorých krajinách, ako je napríklad Gruzínsko, kde väčšina nemocníc je už v súkromnom vlastníctve a vláda dotuje len liečbu relatívne chudobných občanov. Ale to nie je vždy politicky uskutočniteľné, a viesť súkromnú nemocnicu v chudobnej krajine nie je obzvlášť atraktívna obchodná ponuka.
Takže niektorí reformátori sa spoliehali na transformáciu neformálnych platieb. V Kambodži tvorili v roku 1999 úplatky 82 percent všetkých výdavkov na zdravotníctvo. Následne, keď vláda predstavila oficiálny plán poplatkov, pre miestnych obyvateľov sa lekárske služby stali dostupnejšie než predtým. Napríklad náklady na chirurgické hospitalizácie klesli o minimálne 40 dolárov na 26,70 dolára. Lekári uvítali nový systém, pretože im to zaručilo vyššie príjmy bez toho, aby sa museli púšťať do nepríjemných rozhovorov so svojimi ad hoc pacientmi. V Albánsku zavedenie oficiálnych cenníkov na prelome tisícročí prinieslo štvornásobné zvýšenie oficiálnych príjmov lekárov v niektorých nemocniciach.
Treba však povedať aj to, že tento prístup zlyhal v niekoľkých afrických krajinách, kde sa rovnako snažili systém presadiť. Poplatky jednoducho odradili miestnych od využívania odbornej zdravotnej starostlivosti. To však nie je problém tam, kde vlády majú dosť peňazí, aby vydávali poukážky pre tie najchudobnejšie vrstvy, ako sa to robí v Gruzínsku a susediacom Arménsku. Je to stále lacnejšie, ako financovanie "bezplatného" systému zdravotnej starostlivosti.
Tieto skúsenosti majú dôsledky, ktoré idú ďaleko nad rámec zdravotnej starostlivosti. Principiálne odmietnutie korupcie je v poriadku v bohatých demokraciách, kde sú ľudia pomerne disciplinovaní pri platení daní a štátni zamestnanci majú výplaty, ktoré im umožňujú dôstojný život. Avšak pre krajiny, ktoré zápasia s nedôverou voči vláde, nerovnomerným výberom daní a byrokraciou, úvaha o legalizácii úplatkov môže byť rozumný nápad. Koniec koncov, krajiny, ktorým sa už podarilo úplne eliminovať korupciu, sami prešli podobnými fázami.
V roku 2012 Anders Sundell z University of Gothenburg vo Švédsku, čo je dnes jedna z najmenej korumpovaných krajín sveta, popísal systém založený na práve byrokratov účtovať si priame poplatky za svoje služby zavedením oficiálneho cenníka za jednotlivé úkony namiesto kolkového systému a všimného. Logicky nasledovalo to, že úradníci si postupne prestali účtovať, koľko im na um zišlo, radšej zvolili o niečo menšie príjmy, ale oficiálne. To všetko sa odohralo ešte v 19. storočí, takže súčasní obyvatelia vyspelých ekonomík nie sú si vedomí toho, že ich predkovia kedysi vyjednávali o výške poplatkov so sudcami, či colníkmi. Napriek tomu je táto skúsenosť stále relevantná aj dnes, a to najmä v prípade slabých štátoch. „Ak je príliš ťažké nájsť systém financovania bez potrebného monitorovania, ako aj schopnosť získavať a alokovať príjmy, je pravdepodobné, že výsledkom budú neformálne priame platby. Ak chýba kapacita pre kontrolu, je lepšie pokúsiť sa o prvý medzistupeň, legalizovať neformálne platby,“ napísal vo svojej štúdii Sundell.
Radikalizmus tejto myšlienky šiel ešte ďalej, v roku 2011 navrhol indický ekonóm Kaushik Basu, zrušenie trestov za podplácanie s cieľom podporiť oznamovanie od osôb, ktoré sa stretli s korupciou v styku s úradníkmi. Basu, ktorý sa stal hlavným ekonóm Svetovej banky, stále premýšľal ako zlikvidovať monitorovanie a trest. Snaží sa nájsť riešenie ako prekonať dlhodobé vzťahy medzi úradníkmi a podnikateľmi, čo sú najčastejšie ľudia, ktorí podporujú korupciu. Ale legalizácia drobnej korupcie nečelí takýmto praktickým prekážkam. Najväčším problémom v tomto prístupe nad rámec zdravotnej starostlivosti je to, že vláda musí prehodnotiť jednotlivé služby a rozhodnúť, ktoré z nich sú zbytočné. Inak by občania mohli byť nútení platiť jednému úradníkovi za osvedčenie, ktoré bezdôvodne vyžaduje iný úradník, alebo za nákup licencie na dýchanie štátom vlastneného vzduchu. Zdravotná starostlivosť je vhodným miestom, kde začať, pretože zoznam potrebných služieb je dobre známy. Dokonca aj vláda, ktorá často ani nevie, čo vlastne robí, dokáže zaviesť primeraný cenník. A je zaručené, že to bude fungovať lepšie, než sa snažiť dať do väzenia lekárov, ktorí sa len snažia vyjsť zo svojej výplaty.
Autorom je Leonid Bershidsky, fejtonista Bloomberg View.
