oPeniazoch.sk, mises.org Foto:thinkstock
Určite si pamätáte, keď v Grécku nedávno zaviedli príplatky za výbery z bankových účtov, aby odradili občanov od zrušenia účtu. Gréci museli zaplatiť jedno euro za každých 1000, čiže jednu desatinu percenta. Nejde o žiadne veľké poplatky, ale v princípe urobili to, že upravili výmenný kurz medzi jednotkou bankových vkladov a jednotkou meny.
Ide o antipeňažnú politiku, ktorú tradiční ekonómovia tak energicky obhajujú.
Aby sa nám ľahšie počítalo pri ilustrácii tohto efektu si zavedieme grécky "príplatok" desať eur za každých 100 eur stiahnutých z trhu. A teraz, namiesto toho, aby previedli jedno euro vo svojom bežnom účte do jedného eura v hotovosti, budú si môcť kúpiť jedno euro v hotovosti tak, že zaplatia 1,10 eur zo svojho bankového účtu. To je negatívna sadzba 10 percent. Je to veľmi významné, pretože to znamená, že bude pre vás drahšie kúpiť si tovar v hotovosti než cez banku a platbu prevodom. Zároveň ale grécka vláda jasne vyhlásila, že ak vložíte hotovosť do banky, nemusíte dostať 1,10 eur za každé vložené euro. Takže systém je teraz nastavený tak, aby zablokoval peniaze vo finančných inštitúcicáh.
Ale načo? Ak stratíte 10 percent zakaždým, keď si vyberiete jedno euro v hotovosti, môžu znížiť úrokovú sadzbu, ktorá sa dostanete na bankových vkladoch na záporných 5 – 6 percent. Stále ale nemôžete vybrať svoje peniaze z bánk, aj keď je úroková sadzba záporná.
To, čoho sme svedkami, sa nazýva vojna hotovosti, v ktorej sa vlády snažia obmedziť hotovosť na nelegálne transakcie. Umožňuje to vládam sledovať a regulovať finančné transakcie a zároveň im to dáva väčšiu voľnosť pri manipulácii s menovou zásobou.
Všetko to začalo so zákonom o bankovom tajomstve v roku 1970 v USA, ktorý vyžaduje, aby finančné inštitúcie v Spojených štátoch spolupracovali s vládnymi zložkami pri odhaľovaní a prevencii prania špinavých peňazí. To bol oficiálny dôvod. Konkrétne tento zákon vyžaduje, aby finančné inštitúcie viedli záznamy o hotovostných platbách a peňažných nákupoch obchodovateľných cenných papierov presahujúcich denný limit 10 000 dolárov. Samozrejme, že to všetko je podávané ako spôsob sledovania zločincov.
Americká vláda ale využíva aj iné prostriedky pre vojnu s hotovosťou. Až do roku 1945 mali v obehu 500, 1000 aj 10 000 dolárové bankovky. V roku 1930 dokonca aj 100 000 dolárové. Vláda USA ale pozastavila vydávanie týchto nominálov v roku 1945 a od roku 1969 už stiahla z obehu všetky. Čo sa vlastne stalo pod rúškom boja s organizovaným zločinom a praním špinavých peňazí? Bolo to priveľa peňazí na hotovostný styk. Dnes má stodolárová bankovka hodnotu 15,50 dolára v prepočte kúpnej sily z roku 1969 dolárov, keď sa stiahli z obehu posledné veľké bankovky.
Ale nielen v zámorí sa púšťali do takýchto krokov. Vo Švédsku, ale aj iných škandinávskych krajinách, je viditeľná averzia vlád voči hotovosti. Vo švédskych mestách už cestovné lístky na verejnú dopravu nie je možné kúpiť si za hotovosť, musíte si ich objednať vopred cez SMS. Inými slovami, prostredníctvom bankových účtov.
Zástupca guvernéra švédskej centrálnej banky vyhlásil pred pár rokmi pri svojom odchode na dôchodok, že hotovosť neprežije, postupne sa bude jej objem znižovať. Postupne sa jeho slová napĺňajú, veď dve tretiny pobočiek, troch zo štyroch hlavných švédskych bánk už neprijímajú ani nevyplácajú hotovosť. Tieto tri banky chcú úplne zrušiť manipuláciu s hotovosťou vo svojich pobočkách celkom rýchlo, veď na tom pracujú od roku 2012.
Vo Francúzsku sa odporcovia hotovosti pokúsili presadiť zákon v roku 2012, ktorý by obmedzil hotovostný styk z maximálnej hranice 3000 eur na 1000 eur. Zákon zlyhal, ale potom ako zaútočili Charlie Hebdo a židovský supermarket, okamžite to stačilo ako dôvod na zníženie limitu, lebo zástancovia tvrdili, že tieto útoky boli čiastočne financované v hotovosti. Teroristi bez pochýb používajú hlavne hotovosť, ale títo vrahovia nosia aj topánky, oblečenie a používajú mobilné telefóny a autá pri plánovaní útokov. Prečo sa teda nezakážu aj tieto veci? Nahý, bosý terorista bez možnosti komunikácie je určite menej efektívny ako oblečený a dobre vybavený.
A nakoniec aj Švajčiarsko, niekdajšia bašta ekonomickej slobody a finančného súkromia podľahlo tlaku z USA. Švajčiarska vláda zakázala všetky platby v hotovosti presahujúce 100 000 frankov. Vrátane transakcií zahŕňajúcich hodinky, nehnuteľnosti, drahé kovy, a autá. Stalo sa tak pod hrozbou, že krajinu zaradia na čiernu listinu Organizácie pre hospodársky rozvoj, niet pochýb o snahe USA, ktoré vyvíjali tlaky v zákulisí. Transakcie nad 100 000 frankov budú už musieť byť spracované prostredníctvom bankového systému. Dôvodom je, aby sa zabránilo zločinom, samozrejme, a praniu špinavých peňazí.
Aj Chase Bank nedávno vstúpila do hotovostnej vojny. Je to najväčšia banka v USA, dcérska spoločnosť JP Morgan Chase, a podľa Forbes, tretia najväčšia verejne obchodovaná spoločnostť na svete. Tá už získala 25 miliárd dolárov v podobe záchranných pôžičiek od amerického ministerstva financií. Od marca už Chase začal obmedzovať používanie hotovosti na vybraných trhoch. Nová politika obmedzuje dlžníkov v použití hotovosti pri platbách za dlhy na kreditných kartách, pri hypotékach, či iných pôžičkách. Chase ide dokonca tak ďaleko, že zakázala ukladanie hotovosti v jej bezpečnostných schránkach. Píše sa to v aktualizovanej nájomnej zmluve pre zákazníkov z 1. apríla 2015. "Súhlasíte s tým, že nebudete ukladať hotovosť inú, ako takú, ktorá má zberateľskú hodnotu." Či sa to týka aj zlatých a strieborných mincí, ktoré nemajú žiadnu zberateľskú hodnotu, nie je definované.
Gregory Mankiw, prominentný makroekonóm, prišiel s odvážnym plánom v roku 2009. Fed by mal podľa neho vyhlásiť, že rok od dátumu oznámenia, má v úmysle vyžrebovať číslice od 0 do 9. Všetky meny s poradovým číslom končiacich touto číslicou, by okamžite stratili štatút zákonného platidla, čo by spôsobilo prepad meny o -10 percent. To by umožnilo, aby Fed znížil úrokové sadzby pod nulu počas jedného roka alebo dokonca viac, pretože ľudia by si celkom radi požičiavali peniaze pri sadzbe povedzme, -2 alebo -4 percenta, pretože by zabránili strate na úrovni 10 percent.
Takže dôvodom pre potlačenie hotovosti je udržať spoločnosť v bezpečí pred teroristami, očistiť ju od daňových podvodníkov, znemožniť pranie špinavých peňazí, zničiť drogové kartely ale aj iných darebákov, či už skutočných, alebo domnelých. Skutočný cieľom legislatívneho obmedzenia, alebo dokonca zákazu používania hotovosti je, prinútiť verejnosť, aby platby realizovala prostredníctvom finančného systému. To umožňuje vládam rozšíriť ich možnosť sledovať súkromné finančné toky svojich občanov, aby sa presvedčili, či z každého jedného dolára zaplatili dane, presne tak ako to tvrdia v priznaniach.
Ďalšie dôvody pre potlačenie v hotovosti sú, aby sa pozdvihol nestabilný frakčný rezervný bankový systém, ktorý je v stave kolapsu na celom svete, a získala právomoc pre centrálne banky, aby mohli zaviesť záporné nominálne úrokové sadzby. To znamená, aby sa vám peniaze postupne strácali z vášho bankového účtu za každý deň, ktorý ich tam necháte, namiesto toho aby ste ich míňali.
