oPeniazoch.sk, the quartz Foto:
Keď ženy trpia sexizmom, odráža sa to na celej ekonomike. Asi tak by sa dal zhrnúť výstup výskumu ekonómov Davida Cuberesa a Marca Teigniera, ktorý kvantifikuje hospodárske straty spôsobené obmedzeným prístupom žien na odborné pozície na pracovnom trhu, najmä však ženské pohlavie chýba medzi podnikateľmi a generálnymi riaditeľmi.
Naprieč krajinami OECD je podľa údajov zo štúdie tretina, alebo ešte menej žien podnikateliek. Percento riaditeliek je na úrovni troch percent. Okrem morálnych dôvodov by sme mali pre zmenu tohto stavu zvážiť aj tie ekonomické, ako na situáciu poukazuje Economist.
Prítomnosť žien podnikateliek zvyšuje "priemerný talent podnikateľov" tým, že zvyšuje počet uchádzačov. Väčší počet podnikateľov zvýši konkurenciu, ktorá sa odrazí v úspešnejšej ekonomike a vyššom príjme na hlavu. Autori štúdie sa pozreli na posledné dostupné údaje až do roku 2010, ktoré popisujú existujúce medzery medzi účasťou mužov a žien na pracovnom trhu, a v podnikateľskom sektore, a ich zastúpenie na pozícii výkonného riaditeľa. Na základe týchto údajov kvantifikovali krátkodobé a dlhodobé účinky na príjem jedného obyvateľa danej krajiny. Potom načrtli, asi aké by boli výsledky pre tento rok, ak by sa ženy zapájali do pracovného procesu v rovnakej miere ako muži.
Zistili, že v dôsledku nerovnováhy žien a mužov v krajinách OECD predstavuje strata priemerného dlhodobého príjmu na jedného obyvateľa 15,4 %. A ktoré krajiny trpia touto nerovnosťou najviac? Sú to Turecko, Mexiko, Čile a Taliansko, kde dlhodobé ekonomické dôsledky rozdielov medzi pohlaviami už dosahujú stratu medzi 20 až 33 % na jedného obyvateľa. Na Slovensku je to mierne nad priemerom, 15,83 %.
Vedci tiež skúšali zmerať dopad toho, čo nazvali "profesijné nerovnosti," alebo nedostatočné zastúpenie žien v podnikateľskom sektore na pozícii generálneho riaditeľa. Medzi krajinami OECD, ktoré utrpeli najväčšie straty v príjme na hlavu v porovnaní s predpokladanou výškou pri zachovaní rodovej rovnosti boli Izrael a Turecko (viac ako 7 % strata), nasledované Japonskom, Francúzskom, Nórskom, Írskom, Dánskom a Švédskom, kde je strata vyššia ako 6 %. Na Slovensku je to podľa štúdie strata na úrovni 4,9 %. Z nečlenských krajín OECD, najviac trpel nedostatkom podnikateliek a generálnych riaditeliek Bangladéš a Pakistan, čo viedlo k strate viac ako 17 % príjmu na hlavu.
Pri porovnaní rozdielov medzi regiónmi na celom svete vidia ekonómovia najväčšie straty na Blízkom východe a v severnej Afrike, ktoré v priemere strácajú až 40 %, o niečo lepšie je na tom India, Bangladéš a Pakistan s priemernou stratou viac než 33 %.
Medzi krajinami, ktoré dosiahli najlepšie výsledky, pokiaľ ide o účasť žien na pracovnom trhu boli Ghana, Libéria a Rwanda, s predpokladanými stratami okolo 1 % príjmu na hlavu. Podľa odborníkov za to môže poľnohospodárstvom ťahaná ekonomika, kde muži aj ženy získajú prácu s rovnakou pravdepodobnosťou.
Ani Bielorusko nie je v tomto ohľade na tom zle, pravdepodobne preto, že bolo súčasťou komunistického bloku, ktorý obsadzoval ženami aj často počudovania hodné pracovné pozície. Pomerne veľký rozdiel medzi zamestnanosťou mužov a žien na odborných pozíciách skôr odráža preferenciu žien než ich sexuálnu diskrimináciu. Medzi najlepšími sú samozrejme škandinávske krajiny, kde obe pohlavia majú zhruba rovnakú mieru účasti na pracovnom trhu. Cuberes a Teignier môžno mierne podhodnotili ekonomický prínos vyššej zamestnanosti žien pre Latinskú Ameriku. Neberali totiž do úvahy skutočnosť, že tamojšie ženy majú vyššie vzdelanie než ich mužské náprotivky, pravdepodobne by tak boli produktívnejšie než muži, ak by sa zamestnali.
Mnohé štúdie ukazujú, že firmy, ktoré nemajú ženské zastúpenie v správnych radách dosahujú nižšie zisky než tie so ženami, možno preto, že sú menej meritokratické.
Štúdie sa zhodujú v tom, že pracovné príležitosti nesmú popierať rodovú rovnosť, spravodlivosť má v tomto smere aj ekonomický zmysel.
