oPeniazoch.sk, BBC Foto:SITA
Ako vravieval predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, mali by sme sa uistiť, že každý chápe, že hospodárska a menová únia je nevratná. Až teraz, 16 rokov od manželstva, zdá sa, veci sa časom zmenili.
Neexistuje žiadne právne ustanovenie v zmluvách EÚ pre členské krajiny ohľadom opustenia meny, alebo ako sa vzdať členstva v EÚ. A neexistuje ani žiadna formálna stránka tejto veci. S rozvodom sa jednoducho nerátalo. Ale možnosť gréckeho odchodu aktuálne výslovne znegovala to, čo doteraz niektorí strážcovia meny vyhlasovali. Juncker napríklad priznal ešte začiatkom tohto mesiaca, že "scenár Grexitu mal pripravený detailne". Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble išiel ešte ďalej, to čo si myslí o odchode Grécka dával najavo celkom jednoznačne. Na nejaký čas by Grécko z eurozóny vylúčil.
Takže čo to znamená, že eurozóna nie je nevyhnutne tak súdržná? Znamená to, že systém pevného výmenného kurzu by mal byť zrevidovaný, ako to napovedá ekonomická logika a niektoré krajiny by z toho mohli ťažiť? Nie je to už trvalé manželstvo, ale iba vzťah, z ktorého sa dá vycúvať ak ide do tuhého?
O čo tu ide je Európsky mechanizmus ERM, systém určený na zníženie kolísania výmenných kurzov, ktorý bol, aj keď nie pre všetkých členov, súčasťou prípravy na plnú menovú úniu. V roku 1992 to bola Veľká Británia a Taliansko systémom donútené, hneď ako trhy dospel k názoru, že ich výmenné kurzy nie sú udržateľné. Nasledujúci rok sa do hľadáčika dostalo Francúzsko. Bolo to niečo, čo sa krajinám nepáčilo, ale pod tlakom podľahli. Výhoda ERM je v istej flexibilite, ktorú ak je to skutočne potrebné, možno použiť. Flexibilita k devalvácii národnej meny a naliatie prostriedkov do vášho bankového systému, bez toho aby ste to museli konzultovať s Frankfurtom. Hrozí ale nebezpečenstvo, že v prípade členstva v eurozóne môže každá členská krajina hodiť uterák do ringu, ak ekonomické výpočty potvrdia, že by to bolo výhodné. Ak by trhy dospeli k záveru, že šlo o špekulatívne kroky krajiny, mohlo by to viesť k vyšším nákladom výpožičiek pre príslušnú vládu, snáď by ju aj prinútili, aby sa vzdala eura.
Nejde o žiadnu fabuláciu, podobná obava sa rozšírila po celej eurozóne v roku 2012, keď výpožičné náklady vzrástli na bolestne vysoké úrovne pre vlády napríklad Španielska a Talianska. Nervozita rástla, veď odchod z eurozóny nebol mysliteľný, aspoň nie pre tých, ktorí chceli udržať projekt za každú cenu. Podobná obava je aj dnes, ak by sme vypustili Džina z fľaše, už by sa veľmi ťažko dostával späť.
Ale existujú dôvody domnievať sa, že eurozóna je postavená na stabilnejších základoch, než sú tie, v systéme výmenných kurzov. Náklady na odchod z menovej únie sú oveľa vyššie, než to, čo sa dá získať na výmennom kurze. Sú to náklady na zavedenie novej meny a pokračujúca ekonomická dislokácia počas prechodného obdobia. Je to väčšia strata dôveryhodnosti pre danú vládu, ktorá by sa rozhodla radšej nahradiť menu, ako privoliť na výmenný kurz. Dalo by sa tiež argumentovať, že takéto ekonomické utrpenie, ktoré Grécko prijalo, vysiela jasný signál, že krajiny sú ochotné prijať skutočne výnimočné kroky, len aby zostali pri eure. No a potom sú to reformy, ktoré eurozóna ako celok začala, pokus o riešenie zásadných konštrukčných nedostatkov, ktoré umožnili finančnej kríze ovládnuť región. Niektoré kroky smerom k bankovej únii a posilneniu disciplíny pri verejných financiách sa už prijali. Ale je to všetko ďaleko od toho, čo považuje väčšina ekonómov za potrebné, aby eurozóna skutočne pružne odolávala hlavným hospodárskym šokom. Veď nakoniec to uznal aj samotný šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. "Toto spojenie je nedokonalé, a je krehké a zraniteľné, nedokáže zaručiť všetky výhody, ktoré by to malo, ak by bol projekt ukončený. V budúcnosti by sme mali vidieť rozhodné kroky k ďalšej integrácii."
Tento proces bude trvať mnoho rokov, než sa dokončí. Eurozóna ide dole po ceste integrácie v bankovníctve a verejných financiách, bude to vyzerať ako dočasné a neisté kurzové opravy. Je to cesta, ktorá je veľmi ťažká pre politikov, pretože je pravdepodobné, že si to vyžiada peniaze daňových poplatníkov, a to najmä, aj keď nielen, z Nemecka.
Otázkou zostáva: je euro manželstvo, ktoré dokáže prežiť? Určite áno ak k nemu budeme pristupovať s láskyplnou starostlivosťou. Je tu ale len málo dôkazov, že sa tak deje.
