oPeniazoch.sk, ČSOB Foto: SITA
Výsledkom rekordne dlhého rokovacieho víkendu medzi Gréckom a ostatnými krajinami eurozóny je vlastne zmluva o možnej budúcej zmluve. Fakticky táto dohoda znamená, že po splnení predpokladov, schválení príslušnými parlamentmi vrátane toho gréckeho, nemeckého a francúzskeho, bude môcť Grécko začať rokovať o treťom záchrannom programe a odvrátiť tak hroziaci bankrot a tzv. Grexit.
Než sa tak stane, bude potrebné zabezpečiť dostatočnú likviditu na splátky existujúcich dlhov voči MMF a predovšetkým voči ECB (20/7), ktorá drží nad vodou nelikvidný a zrejme už aj nesolventný grécky bankový systém. Preklenúť toto obdobie má pomôcť mechanizmus EFSM (12 mld. EUR), ktorý je v kompetencii Európskej komisie. Hoci jeho účelom je niečo úplne iné, voľba padla na neho.
Čo teda musí Grécko zvládnuť?
V prvom rade schváliť body v parlamente a to znamená akceptovať vyššie dane vrátane DPH, začať riešiť súčasný dôchodkový systém a šetriť. Zároveň musí zapracovať na kvalite legislatívy a štátnej správy. Na oplátku dostane v priebehu troch rokov veľkorysý balík peňazí (finančná potreba sa odhaduje na 82-86 mld. EUR), ktorého čerpanie majú strážiť nielen európske inštitúcie, ale aj MMF.
Okrem toho sa stále hovorí o reštrukturalizácii, ktorej podoba nie je veľmi jasná. Zriadený by mal byť fond, kde sa sústredí majetok v hodnote 50 mld. Eur, z ktorého výnosov sa má financovať rekapitalizácia bánk a umorovanie dlhov. Európska komisia navyše chce mobilizovať až 35 mld. EUR na financovanie ekonomického rastu a tvorbu pracovných miest z programov EÚ.
V každom prípade po tejto dohode poklesla pravdepodobnosť Grexitu, aj keď na ceste je ešte celý rad prekážok. Zároveň sa vytvoril priestor pre ECB, aby mohla ďalej financovať bankový systém, prípadne do neho doliať ďalšiu likviditu. Kedy sa však otvoria banky a rozbehne platobný styk, nie je zatiaľ príliš jasné. Isté je len to, že do istej miery zvláštne referendum nasledované bankovými prázdninami poškodí grécku ekonomiku v rádoch percent HDP. Zostáva len špekulovať, či pôjde o pád o dve, tri alebo dokonca o päť percent.
Autorom je Petr Dufek, analytik ČSOB.
