oPeniazoch.sk, reuters Foto: SITA
Albánska ekonomika je na gréckej silne závislá. Ľudia chodia pracovať k susedom a peniaze potom posielajú domov. Situácia sa ale zhoršila, niektorí kvôli bankovému dohľadu nedostali zaplatené.
"Tentoraz nám nezaplatili," posťažoval sa štyridsaťšesťročný Mustafa Kullolli z mesta Elbasan v strednom Albánsku. "Sľúbili nám, že až banky otvoria, dostaneme našich 200 euro," povedal agentúre Reuters.
Kullillo a jeho traja kamaráti, ktorí v Grécku zbierali ovocie, prekročili hranicu späť do Albánska, keď im bolo povedané, že sa majú pokúsiť zohnať si odvoz zadarmo alebo si kúpiť lístok na autobus. Ostatné tri týždne skupina zbierala čerešne a broskyne v dedinách okolo Edessy na severe krajiny. "Gréci nemajú peniaze a sami sú v kríze. Povedali nám, aby sme prišli o dva týždne pracovať znova, že peniaze dostaneme," vysvetľuje Kullillo.
V súčasnosti pracuje v krajine sužovanej dlhotrvajúcou krízou odhadom 600 000 Albáncov. Kullillo a jeho priatelia sem jazdili za prácou posledných osem rokov. Už od finančnej krízy v roku 2008 prestávala byť práca výnosná, nikdy však nebolo tak zle ako teraz. "Predtým sme nemali problém s tým, že by nám nezaplatili, tentoraz však kvôli bankám nemohli urobiť nič," opisuje poslednú skúsenosť s gréckymi zamestnávateľmi.
Albánska ekonomika, ktorá zo seba stále nemôže striasť odkaz vlády stalinistického diktátora Envera Hoxhu, je silne závislá na peniazoch, ktoré posielajú späť do krajiny Albánci pracujúci v Grécku. Tie sa potom v Albánsku utrácajú, stavajú sa vďaka nim napríklad nové domy. Ešte pred finančnou krízou tvorili zárobky Albáncov pracujúcich v zahraničí, predovšetkým v Taliansku a v Grécku, až 11,5 percenta HDP. Spolu so zhoršujúcou sa situáciou v Grécku sa spomaľovala aj albánska ekonomika. V roku 2013 sa rast znížil o 1,1 percenta na najnižšiu hodnotu za 16 rokov, uvádza agentúra Reuters.
Niektorí podnikaví Albánci ale dokázali nájsť aj svetlú stránku gréckej krízy. Colníci hovoria, že na hraniciach videli Albáncov na ojazdených traktoroch, ktoré pravdepodobne kúpili od gréckych farmárov. Stroje im predali za veľmi nízke ceny, pretože potrebovali hotovosť. Napriek tomu väčšine Albáncov už dva týždne situáciu sťažujú uzavreté grécke banky.
Albánsky maliar izieb Fredi Hyska, brázdiaci v preplnenom aute ulice gréckeho prístavu Solún, kde žije a pracuje, tiež trpí kvôli kríze. Za posledný mesiac si ledva zarobil 500 euro, predtým to boli pokojne aj 2000. "V posledných piatich rokoch cítim krízu hlboko v kostiach," hovorí.
Veľa Albáncov vracajúcich sa do svojej rodnej krajiny tvrdí, že aj napriek skúsenostiam by išli do Grécka pracovať znova. Situácia je tam totiž aj tak lepšia. Podľa Svetovej banky bol vlani v Albánsku HDP 4619 dolárov na hlavu. Hodnota gréckeho bola 21 682 dolárov, teda štvornásobná.
"Sme k Grécku pripútaní, naše deti tu chodia do školy. Mali by sme sa pokúsiť to zvládnuť," hovorí Hyska odhodlane pre agentúru Reuters.
Kvôli gréckej dlhovej kríze trpia nielen Albánci, zasahuje aj ich ostatných susedov, ktorí sú na Grécku ekonomicky závislí. Ide o postkomunistické, málo rozvinuté a chudobné krajiny, ktoré rovnako čelia následkom krízy. Možný vplyv na štáty ako Albánsko, Kosovo, Srbsko, Macedónsko či Bulharsko bol napokon jedným z bodov programu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá región postihnutý gréckou dlhovou krízou nedávno navštívila. Politikov uistila, že Európska únia nenechá ich krajiny padnúť.
Pre Albáncov, ktorí putujú za prácou do zahraničia, prestáva byť Grécko zdrojom príjmov. Čím ďalej, tým častejšie mieria do Nemecka, od januára do mája ich tam zamierilo celkovo 16 000.
