oPeniazoch.sk, MarketWatch;echo24;TASS Foto: SITA
Bol to Janis Varoufakis, ktorý sa predčasným odchodom zo štvrtého zasadnutia Eurogroup postaral o rozdúchanie ohňa pod aténskym kotlíkom. Európania tak mohli povedať, že Grécko jednostranne prerušilo rokovania a samo sa diskvalifikovalo od udelenia mimoriadnej pomoci od Európskej centrálnej banky. Vzájomné obviňovania do dnes nemajú konca.
Urážky sa ale objavujú čoraz častejšie než obvykle. Doteraz sa obe strany navzájom neobviňovali z "vydierania". Ale po tomto všetkom, je to ako zovretie v nešťastnej rodine. Rozdiel je len vo výške dlhu, v stovkách miliárd eur. Opakovane sa však potvrdilo, koho treba viniť. Potvrdzuje to aj doterajšia menová história. Či už to bola Veľká Británia, keď opustila zlatý štandard v roku 1931, Američania keď sa vzdali Bretton Woods v roku 1971, Francúzi pri európskom "hadovi" v roku 1974 a 1976, alebo Veľká Británia pri rúcaní mechanizmu výmenných kurzov v roku 1992. Vždy sú na vine tí istí: cudzinci.
Ale ešte nie je príliš neskoro vrátiť sa k rokovaciemu stolu. Angela Merkelová, François Hollande a Christine Lagarde, títo traja by stratili kvôli debaklu priveľa. Zdá sa , že sú pripravení prijímať lichôtky pred nedeľňajším referendom. Niet pochýb o tom, že téma oddlženia, čo sa prisľúbilo Grékom pred viac ako dvoma rokmi, sa opätovne objaví počas vyjednávania. Ale, nie je pravdepodobné, že by to viedlo k nejakému veľkému objasneniu ako ďalej.
Každý, kto Grékom požičiaval, vedel, s kým má tú česť, takže im požičiaval celkom draho. V roku 1981 dosahoval grécky dlh 25 percent HDP. Do eurozóny vstupovali Gréci s dlhom 94 percent. A potom to už išlo celkom rýchlo na dnešných 177 percent HDP. K tomu pripočítajme obrovské sumy získané z európskych fondov. Tie peniaze sa ale neinvestovali. Grécko dnes nie je iné a nie je ani ekonomicky o nič výkonnejšie, než bolo pri vstupe do eurozóny. Tie peniaze sa normálne rozhádzali na také veci, ako sú na európske pomery neštandardne nákladné dôchodky. V eurozóne Grécko dovŕšilo budovanie sociálneho štátu, na ktorý si krajina ani náhodou nebola schopná zarobiť. Ale zvykla si ne neho, takže sa ho nie je schopná vzdať. Dáva prednosť bankrotu, ktorý s najvyššou pravdepodobnosťou znamená veľmi chaotický odchod od eura.
Gréci budú hlasovať v narýchlo zvolanom plebiscite pochybnej platnosti na otázku, na ktorú nikto nepozná odpoveď. A ktoré môžu byť, vzhľadom na to, že veritelia už stiahli svoju ponuku, irelevantné.
V nedeľňajšom referende by mali odpovedať na nižšie uvedenú otázku. Text je pritom veľmi nezrozumiteľný a trochu navádzajúci. Netradične ponúka ako prvú možnosť zaškrtnúť "nie" až potom nasleduje možnosť "áno". Znenie otázky má takúto podobu: mal by byť prijatý návrh dohody predložený 25. júna euroskupine Európskou komisiou, Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom, pozostávajúci z dvoch častí tvoriacich celý návrh?
Odmietnutie návrhu veriteľov v referende nedeľňajšom hlasovaní so sebou neprináša len hospodárske ťažkosti, ale aj politické a bezpečnostné konzekvencie.
Ak by Grécko zbankrotovalo, krajina by sa ocitla v ekonomickom aj politickom chaose, čo by mohlo vyprovokovať snahy "pomstiť" sa medzinárodným veriteľom (EMU aj USA) za ekonomický rozklad krajiny, napríklad vystúpením z NATO, alebo bojkotom sankcií voči Rusku. V kontexte predvolebnej rétoriky Syrizy by to nebol nijako prekvapivý krok.
Premiér Tsipras a jeho strana sa nijako netají svojimi sympatiami voči Kremľu. Sám grécky premiér niekoľkokrát prezidenta Putina navštívil a diskutované boli aj možnosti prípadnej pomoci zadlženému Grécku. Rusko vyjadrilo ochotu Aténam pomôcť, ak by o to oficiálne požiadali, čo sa však nestalo. Ruské hospodárstvo však bojuje s negatívnymi dôsledkami krízy a dôsledkami svojho postupu na východe Ukrajiny a zrejme by nemalo dostatok financií, aby prípadne Grécku skutočne pomohlo.
To však Kremľu nebráni aspoň verbálne Grékov podporovať v odmietnutí úsporných opatrení a vypísaní referenda, ako sa vyjadril v telefonickom rozhovore so svojím gréckym náprotivkom ruský minister zahraničných vecí Lavrov. Moskva by rada rozšírila svoju zónu vplyvu a zadlžené Grécko zmietajúce sa v ekonomických ťažkostiach, navyše s obyvateľstvom nahnevaným na európskych politikov, by bolo vítanou korisťou.
Grécke referendum aj emócie zúčastnených len zdôrazňujú problém, s ktorým sa treba vyrovnať. Na situáciu zareagovalo aj euro, voči doláru kleslo -0,4094 % od vtedy, čo sa začalo hovoriť o tom, či menová únia bez únie politickej je trvalo udržateľná, alebo demokratická. Mnohí, počnúc britskými vodcami, ktorí sa rozhodli neangažovať sa až taj horlivo, po nemeckých predstaviteľov, uviedli, že politická a menová únia by mali ísť ruka v ruke.
Aj napriek tomu, že ECB sa snaží zostať nad politikou, jasnou súčasťou jej stratégie v zmrazení núdzovej pomoci gréckym bankám je ukázať občanom Grécka katastrofálne následky Atén, ak by sa rozhodli inak ako zostať pri eure. Presvedčiť ich, aby zostali pri spoločnej mene a to aj za cenu ďalšieho utrpenia.
Nech sa stane čokoľvek, bude nákaza šíriaca sa do ostatných eurokrajín bude oveľa viac politická, než ekonomická. Ak sa veritelia rozhodnú pre ústupky a Gréci zahlasujú o zotrvaní, aj ostatní dlžníci by mohli žiadať podobnú liečbu. Ak sa veritelia stiahnu a Gréci opustia eurozónu, či sa im to podarí bolestivo, alebo menej bolestivo, bude to slúžiť ako dobrý príklad pre ostatných.
Pred šiestimi rokmi, počas polooficiálneho anglicko-nemeckého stretnutia finančníkov a obchodníkov v Londýne, padla aj otázka, na istého nemeckého bankára. Ako by reagoval, keby Grécko niekedy vyjadrilo želanie opustiť euro. Na otvorenú otázku odpovedal. "Správal by som sa ako Clint Eastwood, povedal by som, "Choď do toho bratku a uži si svoj deň. ""
Nikdy sme neboli svedkami mimoriadne vrúcneho emocionálneho prepojenie medzi Grékmi a Nemcami. Rozdiel je teraz v tom, že politická a ekonomická slabosť Grécka mu dáva nesúrodú silu aj vplyv. A to je dôvod, prečo Merkelová, so zaťatými zubami, bude v niekoľkých najbližších dňoch hľadať spôsoby, naproti všetkým očakávaniam, aby udržala Grécko v tomto neutešenom rodinnom zväzku.
