oPeniazoch.sk, TASR
Grécke banky sú solventné a môžu ustáť istú záťaž, ale ak grécka vláda vyhlási štátny bankrot, dostanú sa do problémov. Povedal dnes finančnému výboru holandského parlamentu člen Rady Európskej centrálnej banky (ECB) Klaas Knot. Informovala o tom agentúra Reuters.
Knot, ktorý je zároveň guvernérom holandskej centrálnej banky, dnes v parlamente skonštatoval, že v prípade štátneho bankrotu už nebude ECB prijímať od gréckych bánk zábezpeku za úvery.
Grécke banky vlastnia množstvo vládnych dlhopisov, a to im po vyhlásení bankrotu spôsobí veľké problémy.
Rokovania medzi veriteľmi a novou gréckou ľavicovou vládou, ktorá v januári zvíťazila vo voľbách vďaka sľubom, že ukončí úsporné opatrenia a reformy, sa cez víkend náhle skončili, ani nie po hodine a bez úspechu.
Obe strany sa už mesiace nevedie dohodnúť na reformách, ktoré by Grécku otvorili cestu k peniazom v záchrannom balíku. Atény majú pritom do konca tohto mesiaca, teda o dva týždne, uhradiť Medzinárodnému menovému fondu (MMF) 1,6 miliardy eur z prvého záchranného úveru.
Obavy z bankrotu Grécka už viedli k pádu gréckych akcií a dlhopisov, a tiež k výraznému oslabeniu európskych akciových indexov, ktoré klesli na najnižšiu úroveň za štyri mesiace.
Knot ale odmietol špekulovať o tom, čo môže štátny bankrot Grécka spôsobiť. Pripomenul tiež, že je ešte stále nádej na dohodu.
Jeho kolega z ECB, člen Výkonnej rady Yves Mersch dnes zase počas „hodiny otázok“ v Európskom parlamente uviedol, že členstvo v eurozóne je nevratné. Ani Zmluva o Európskej únii nepočítala s niečím takým a teda nepredvída odchod z menového bloku. Europoslancov totiž zaujímalo, čo sa stane, ak Grécko vystúpi z eurozóny.
Rokovania medzi Gréckom a jeho veriteľmi sa však ani dnes nepohli z miesta, čo zvyšuje možnosť bankrotu zadlženej krajiny.
Mersch tiež odmietol špekulovať o odchode niektorého z členov z eurozóny a pripomenul, že „európskym prístupom“ k problémom je spolupráca a snaha o dohodu dokonca aj v ťažkých situáciách.
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker dnes ostro pokarhal grécku vládu za zavádzanie voličov. A Grékom odkázal, že obyvatelia mnohých štátov Európskej únie sú chudobnejší a neraz trpia viac pod tlakom úsporných opatrení a reforiem ako Gréci.
„Diskusia v Grécku aj mimo Grécka by bola jednoduchšia, keby grécka vláda presne povedala, čo Európska komisia skutočne navrhuje. Obviňujem Grékov (vládu), že hovoria verejnosti veci, ktoré sa nezhodujú s tým, čo som povedal gréckemu premiérovi,“ povedal Juncker.
Predseda komisie pripomenul, že sa snažil byť priateľský ku gréckemu premiérovi, ktorý je nováčikom v úrade. Dodal, že EK nenúti Atény, aby zvyšovali daň z pridanej hodnoty (DPH) na lieky či elektrinu a navrhla im iné spôsoby, ako zlepšiť stav verejných financií v Grécku, vrátane mierneho zníženia výdavkov na obranu.
Grécky premiér Alexis Tsipras totiž vyhlásil, že komisia navrhla Grécku zvýšiť DPH na elektrinu o 10 percentuálnych bodov.
