Kto za to môže: Vina Merkelovej v záchrane Grécka

, Politico Foto: SITA

Za to, ako pristupuje kancelárka ku kríze eurozóny, je široko ďaleko vychvaľovaná. Ale bola to práve jej voľba, ktorá zaviedla Grécko do súčasnej bezvýchodiskovej situácie. Vlani v septembri, potom, ako grécky premiér Antonis Samaras odcestoval do Berlína, požiadal Angelu Merkelovú o láskavosť.

Ako oproti sebe sedeli v jej obrovskej kancelárii, Samaras povedal, že jeho vláda je pripravená dotiahnuť reformy do úspešného konca, ale potrebuje voľnejšie podmienky a viac času. Alternatívou by mohol byť politický prevrat, varoval. "Merkelová odpovedala  'nie'," pripomína bývalý Samarasov asistent podľa portálu politico. O deväť mesiacov od odmietnutia prevzala ľavicová SYRIZA moc a ekonomika išla dolu vodou.  

Aj keby sa Grécku podarilo zabezpečiť dohodu s veriteľmi tento týždeň, chaos v posledných mesiacoch si už zobral poriadnu daň. Pred tým ako sa SYRIZA dostala k moci, Európska komisia predpovedala Grécku rast na tento rok 2,5 percenta. Teraz očakáva, že to bude len 0,5 percenta, a to je podľa niektorých odborníkov ešte celkom optimistická prognóza. Grécko bude potrebovať viac peňazí a viac času, než jeho veritelia ponúkajú.

Merkelová získala za správu gréckej krízy vysoké známky hodnotenia doma aj v zahraničí v priebehu posledných piatich rokov. Ale Grécko je opäť na pokraji kolapsu, preto jej rozhodnutie z vlaňajšej jesene vyvoláva otázku, či sa neprepočítala. "Bola to chyba," povedal Erik Nielsen, vedúci globálny ekonóm talianskej UniCredit. "Dnes je situácia taká, že už takmer nikto neverí, že Grécko je na dobrej ceste."

V čase návštevy Samarasa v Berlíne sa začínalo Grécko vzmáhať. Boom cestovného ruchu predurčoval mierne hospodárske oživenie, po šiestich rokoch pretrvávajúcej recesie. Nezamestnanosť, aj keď vysoká, začal klesať. Vláda mala ale odstrániť svoj rozpočtový deficit. A prvýkrát od začiatku roka 2010 sa Aténam podarilo predať štátne dlhopisy zahraničným investorom. Po skončení stretnutia sa usmievavá Merkelová postavila pred novinárom so slovami, že Grécko sa blíži k "prahu rastu. Ja viem, že je to ťažké obdobie pre krajinu, ale prvé, jemné plody úspechu sú viditeľné," povedala na spoločnej tlačovej konferencii so Samarasom.

Grécko zmizlo z titulných strán v Európe, ale politická klíma zostáva volatilná. Napriek ekonomickému zlepšeniu, väčšina Grékov stále trpí pod ťarchou rozpočtových škrtov a viní z toho Samarasovu vládu.

Samaras čelil veľkej prekážke. Vydanie zostávajúcej výpomoci bolo závislé na priaznivom hodnotení. Hoci Grécko dosiahlo pokrok, je potrebné, aby peniaze splatilo veriteľom. Za tie roky sa Aténam podarilo zvládnuť niekoľko ťažkých reforiem, takzvaná trojka (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia) požadovali dotiahnuť reformy do konca. Ak by sa podujalo na dôchodkové škrty a prijalo opatrenia na liberalizáciu trhu práce vyžadované trojkou, jeho centristická vláda by sa zrútila, varoval Samaras Merkelovú. Voľba nového prezidenta by bola zásadným testom pre vládu. Samaras povedal Merkelovej, že by vo voľbe prehral, ​jedine, že by mohol riadiť Grécko pri jeho záchrane a potvrdiť tak víťazstvo nad nenávidenou trojkou.

Ak by Európa nepodmienila vyplácanie finálnych 7,2 miliardy eur zo záchranného fondu dôchodkovými pracovnými reformami, Grécko by malo dostatočný impulz na začatie svojho financovania prostredníctvom dlhopisového trhu v roku 2015, argumentoval Samaras. Namiesto ďalšieho záchranného balíčka tak mohla Európa ponúknuť Grécku núdzové úverové linky s menším počtom reštrikcií. Merkelovú to ale nepresvedčilo. Po rokoch rokovaní s gréckymi vládami, už Nemecko ani Medzinárodný menový fond gréckym rečiam nedôverovalo. Boli presvedčení, že Grécko bude pod kontrolou len vtedy, ak Atény zostanú na krátkej vôdzke. A to aj napriek tomu, že Grécko urobilo určitý pokrok. Samarasova vláda by totiž opäť mohla skĺznuť do svojho zlozvyku planých sľubov.

To leto sa šéf gréckych daniarov Haris Theoharis rozhodol odstúpiť, vyhrážali sa mu anonymne. Sťažoval sa na pretrvávajúci tlak zo strany Samarasovej vlády, keď mal ísť po krku bohatým. Európu už dlho trápi skorumpovaný systému výberu daní, keď Atény prichádzajú každý rok o miliardy eur. Pozícia Theoharisa bola vytvorená pod tlakom trojky.

Nemeckí úradníci prišili k presvedčeniu, že grécki politici sú z veľkej časti zameniteľní. Merkelovej vzťah so Samarasom sa napriek počiatočným úskaliam vyvinul do priateľstva. Podobne to bolo aj s jeho predchodcom Georgeom Papandreom. Prečo by to v prípade SYRIZA, Alexisa Tsiprasa malo byť inak?

Berlín sa rozhodol nechať Samarasa, nech sa rozhodne podľa seba. Voľba prezidenta ale nedopadla pre neho dobre, jeho koalícii sa nepodarilo zozbierať dostatok hlasov, čo vyvolalo parlamentné voľby v januári. SYRIZA ich vyhrala s veľkým náskokom. Mesiace politických proklamácií a nikam nevedúce vyjednávania Grécke zotavenie nadobro pochovali. Zrazili ho späť do recesie.

Nemeckí úradníci tvrdia, že to nie je v kompetencii Berlína zasahovať do vnútornej politiky ostatných európskych krajín. Samaras súhlasil s jasnými pokynmi pre Grécku výpomoc v roku 2012. Ak by sa mala prelomiť patová situácia v rokovaniach s Aténami o nových záchranných podmienkach, Európa naznačila, že by SYRIZA splnila mnohé z toho, čo Samaras odmietol. Ale vodcovia SYRIZA to odmietli s tým, že boli legitímne zvolení, aby stáli proti dôchodkovým škrtom a ďalšiemu oslabeniu pracovných práv. "Na jeseň si Nemci mysleli, že by sa mali zaoberať SYRIZOU, pretože SYRIZA by predstavovala rovnaké obmedzenia ako Samaras," povedal Christian Odendahl, hlavný ekonóm londýnskeho Centra pre európsku reformu. "Mysleli si," že ak dostaneme novú vládu, môžeme s nimi vyjednávať ".

Ani doma to nemala Merkelová jednoduché, obávala sa totiž, že ak bude voči Aténam "mäkká", obnovia sa útoky na jej adresu z anti-euro Alternatívy pre Nemecko. Strana zaznamenal úspech v nedávnych voľbách a Merkelová nechcela prísť ešte o ďalších voličov zo svojich radov tým, že preukazuje Grécko zhovievavosť.

Ide o zásadnú chybu v jej prístupe k Grécku, keď sa snaží nájsť rovnováhu medzi hospodársky ortodoxným Nemeckom, ktoré vyžaduje tvrdú ruku pre vzdorujúce ekonomiky, a zároveň chce udržať eurozónu a širšiu európsku úniu neporušené. Nevyhnutným výsledkom tejto stratégie bol chaotický kompromis: Grécko bude zachránené, ale iba v prípade, že súhlasí s prísnym záchranným režimom.

Grécka ekonomika bola vo vážnom havarijnom stave a potrebovala radikálny krok. Mnohí ekonómovia ale hovoria, že stratégia trojky donútiť Atény, aby urobili ďalšie škrty vo výdavkoch, nebol ten správny liek. Odendahl tvrdí, že jediným dlhodobým riešením krízy je pre Grékov vziať späť kontrolu nad reformným procesom a pre Európu ponúknuť oddlženie. "Možno by niečo dokázal aj Samaras vlani na jeseň bez povšimnutia verejnosti," povedal. "Ale či by to pomohlo veci zmeniť, to som si nie celkom istý."

Súvisiace články

Aktuálne správy