oPeniazoch.sk, aktualne.cz Foto SITA
Eurozóna by sa od roku 2019 mohla rozšíriť o ďalšieho, už dvadsiateho člena. Pre mnohých je to prekvapenie, ale Rumunsko už plní väčšinu podmienok pre vstup do eurozóny. Ekonómovia ale upozorňujú na rad rizík.
Premiér Victor Ponta oznámil termín vstupu do eurozóny už vlani a stále s ním počíta. "Prechod na euro je pre našu krajinu pozitívnym a udržateľným cieľom," vyhlásil minulý týždeň s tým, že v roku 2019 bude Rumunsko zároveň predsedať Únii, takže by išlo o symbolický krok.
Tamojšia ekonomika rástla v tohtoročnom prvom štvrťroku najrýchlejším tempom v Európskej únii (v medziročnom porovnaní). Relatívne nízko sa drží aj miera nezamestnanosti, ktorá sa v apríli pohybovala pod siedmimi percentami.
Formálne je Rumunsko na prijatie eura takmer pripravené. Jediné, čo ešte nesplnilo, je vstup do Európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM II), v ktorom musí každý kandidát "stráviť" dva roky. V praxi to znamená, že je stanovený určitý kurz voči euru, od ktorého sa tamojšie mena nesmie odchýliť o viac než pätnásť percent.
Ostatné podmienky potrebné pre prechod na euro Rumunsko dodržiava. Napríklad vládny dlh sa tento rok bude podľa odhadov Európskej komisie pohybovať na 40,1 percenta HDP, povolená hranica je pritom 60 percent hrubého domáceho produktu danej krajiny. Deficit vládneho rozpočtu by mal v tomto roku dosiahnuť 0,8 percenta tamojšieho HDP a na rok 2016 vláda počíta s percentuálnym krátením. Podľa takzvaných maastrichtských kritérií nesmie deficit presiahnuť tri percentá HDP, toto kritérium Rumunsko plnilo aj v predchádzajúcich dvoch rokoch.
Okrem ukazovateľov, ktoré rozhodujú o vstupe do eurozóny, má Rumunsko aj pomerne nízku mieru nezamestnanosti. V apríli predstavovala 6,9 percenta, čo bolo podľa Eurostatu deviate najnižšie číslo v EÚ. Je to vďaka tomu, že zhruba 2,5 milióna Rumunov odišlo po vstupe krajiny do EÚ v roku 2007 pracovať do zahraničia. Ak by zostali doma, číslo by bolo vyššie.
Hrubý domáci produkt (HDP) Rumunska rástol v tohtoročnom prvom štvrťroku podľa odhadov Eurostatu medziročne o 4,2 percenta. Najviac ho ťahalo oživenie dopytu v západnej Európe. Pre Rumunov je kľúčový spracovateľský priemysel, či už ide o výrobu automobilov alebo dielov, ktoré využívajú západné firmy k ďalšej výrobe.Podľa Národnej banky Rumunska pochádzajú zahraniční investori hlavne z Holandska, Nemecka, Rakúska, Francúzska a Talianska.
Podľa expertov sú napriek tomu rumunské plány na euro príliš ambiciózne, a pokiaľ sa v ekonomike vyskytnú najmenšie problémy, bude musieť vláda vstup do eurozóny odložiť. Za riziko považujú rumunskú závislosť na vývoji v západnej Európe. Motorom Rumunska je totiž vývoz na západ, hlavne do Nemecka a Francúzska. Ak sa tieto ekonomiky zastavia, bude to mať ešte väčší dopad na Rumunsko. Ekonómovia tiež pripomínajú, že Rumunsko za zvyškom Únie stále silne zaostáva, pokiaľ ide o HDP na obyvateľa. Oproti priemeru EÚ je tento ukazovateľ polovičný, nižší nájdeme v dvadsaťosmičke iba v Bulharsku. Podľa údajov Eurostatu za rok 2013 dosahuje len 54 percent.
"Nemôžeme hovoriť, že sme na euro pripravení, hoci plníme potrebné kritériá a ekonomika je v najlepšej kondícii, v akej som ju za posledných 25 rokov videl," vyhlásil zdržanlivo podľa agentúry Bloomberg koncom apríla guvernér rumunskej centrálnej banky Mugur Isărescu.. Rumunsko si ale hlavne musí nastaviť jasný zoznam "domácich úloh" a splniť ich, zdôraznil.
Jednou z úloh môže byť odstraňovanie výrazných rozdielov medzi jednotlivými regiónmi. Kým na jednej strane sú priemyselné, vyvážajúce a rozvíjajúce sa oblasti, na druhej nájdeme zaostalé regióny s drobným poľnohospodárstvom a nedostatočnou infraštruktúrou.
V minulých rokoch malo Rumunsko problém aj s vysokou infláciou. V posledných mesiacoch sa ale podobne ako inde v EÚ pohybovala pod jedným percentom, napríklad v apríli rástli ceny medziročne o 0,6 percenta. To sa však môže zmeniť, lebo vláda plánuje znížiť dane, vďaka čomu sa zvýši kúpna sila domácností, a teda aj dopyt. Od nového roka by mala sadzba DPH klesnúť z 24 na 20 percent, ďalšie znižovanie na 18 percent plánuje vláda pre rok 2018. Ak budú ľudia viac míňať, tak logicky dôjde aj k zdražovaniu. Zároveň sa Rumunsko na rozdiel od väčšiny krajín EÚ nedostalo ani na mesiac do deflácie. Pre porovnanie, susedné Bulharsko je v nej sústavne už od septembra 2013. K znižovaniu sadzby DPH sa rumunská vláda uchyľuje napriek varovaniu Medzinárodného menového fondu (MMF). Podľa neho hrozí, že do štátnej pokladnice pritečie menej peňazí a vláda tak zahodí svoje päťročné úsilie o postupné znižovanie rozpočtového deficitu.
MMF požičal spolu s Európskou komisiou Rumunsku v rokoch 2009 až 2011 takmer 20 miliárd eur. Krajina vtedy doplatila práve na pokles dopytu v západnej Európe, čo ochromilo vývoz a viedlo k zastaveniu zahraničných investícií. Na domácnosti navyše kvôli oslabeniu meny dopadlo aj zdraženie úverov, podľa MMF mala polovica dlžníkov pôžičku v zahraničných menách. Rumunsko ale už viac ako 19,8 miliardy eur vrátilo a zvyšok by podľa centrálnej banky malo zaplatiť ešte tento rok.
