oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto:SITA;thinkstock
Odvetvie finančných služieb, s ktorým prichádzame do styku všetci, či už ako dlžníci, sporitelia, investori alebo regulátori, sa plynulo a nesporne dostalo do mnohoročnej transformácie. Tento spočiatku pomalý proces poháňa spoločný vplyv dvoch množín vytrvalých síl.
Na jednej strane sú faktory pôsobiace zhora dole. Regulačné zmeny, nezvyčajná cenotvorba a to, čo Nouriel Roubini bystro označil za "paradox likvidity ". Ďalej sú tu rušivé vplyvy prenikajúce zdola hore. Meniace sa spotrebiteľské preferencie a ešte významnejšie pôsobenie vonkajších vizionárov, ktorí sa snažia odvetvie transformovať a modernizovať.
Ak začneme zhora, regulačné kyvadlo sa stále vychyľuje k prísnejšiemu dohľadu nad tradičnými finančnými inštitúciami, najmä veľkými bankami a poisťovňami, ktoré sa považujú za "systémovo dôležité". Prepracované regulačné rámce, etapovitá realizácia a stupňovaný dohľad sa navyše budú postupne šíriť do ďalších segmentov, vrátane správy aktív. To prispeje k ďalšiemu všeobecnému úbytku rizika v regulovaných sektoroch, v rámci širšieho posúvania finančného sektora k "modelu verejnej služby," ktorý zdôrazňuje väčšie kapitálové vankúše, kratšie dlhové páky, väčšiu informačnú otvorenosť, prísnejšie prevádzkové predpisy a oveľa viac dohľadu.
Dôsledky prísnejšej regulácie ešte zosilňuje cenové prostredie. Silu zavedených finančných inštitúcií určovať ceny obmedzujú, podobne ako u poskytovateľov verejných služieb, vonkajšie mantinely, hoci nie tradičného typu. Tieto inštitúcie nie sú vystavené explicitnej cenovej regulácii ani smerniciam, ale pohybujú sa v režime "finančnej represie," kde sú kľúčové základnej úrokovej sadzby držané pod úrovňami, na ktorých by inak prevládali. To nahlodáva čisté úrokové marže, vyvíja tlak na niektoré štruktúry poplatkov a u niektorých poskytovateľov vyvoláva obozretnosť voči vstupom do dlhodobých finančných vzťahov.
Zavedené inštitúcie, najmä veľké banky, budú mať v dôsledku týchto dvoch faktorov tendenciu robiť menej vecí pre menej ľudí, hoci praskajú vo švíkoch likviditou, ktorú im poskytujú centrálne banky ("paradox likvidity "). Od bánk a maklérov-obchodníkov možno pritom očakávať, že svojim klientom poskytnú len obmedzenú likviditu, ak sa v rovnakej chvíli väčšia časť z nich náhle pokúsi zmeniť svoje finančné pozície. Netýka sa to však len ich. Platí, že pod tlakom sú poskytovatelia všetkých dlhodobých finančných produktov, najmä poistenia a penzií, a musia zoštíhľovať ponuky, vrátane obmedzení tých, ktoré ešte stále poskytujú dlhodobejšie garancie klientom, ktorí hľadajú vyššiu finančnú istotu.
Dopady týchto faktorov pôsobiacich na odvetvie finančných služieb zhora dole budú postupne zosilňovať význam síl pôsobiacich zdola hore. Druhý súbor síl časom povedie k priamejšie a efektívnejšiemu poskytovaniu služieb širšej palete spotrebiteľov, čo prispeje k zmene usporiadania odvetvia ako celku.
V prvom rade sa očakávania zákazníkov budú vyvíjať, ako porastie diel príjmov, výdavkov, pôžičiek, úspor a investícií pripadajúce na generáciu z prelomu tisícročí. Keďže mnohí z týchto nových klientov uprednostňujú život "vo vlastnej réžii," poskytovatelia finančných služieb budú nútení prejsť od pretláčania nachystaných produktov k komplexnejším riešeniam, ktoré umožnia väčšiu mieru individuálnych úprav. Modernizovať bude potrebné aj funkciu trhovej komunikácie, lebo väčší počet klientov očakáva vierohodnejšie a podstatnejšie oznámenie ako "kdekoľvek, kedykoľvek, akokoľvek".
Ďalej je tu vplyv vonkajších narušiteľov. V tohtoročnom liste akcionárom to vystihol Jamie Dimon, generálny riaditeľ JPMorgan Chase, keď napísal, že sa blíži "Silicon Valley". V odvetví, ktoré je výnosné, ale zväčša svojim klientom poskytuje nedostatočné služby, chcú nováčikovia využiť vyspelejšie technologické riešenia a postrehy z behaviorálnej vedy.
Airbnb a Uber dokázali, že narušenie zaužívaného stavu zo strany iného odvetvia je obzvlášť silné, pretože súčasťou je to, že umožňuje štrukturálne zmeny zlepšujúce efektivitu, ktoré čerpajú z hlavných schopností a stratégií, ktoré zavedeným firmám chýba. Na podobnom prielome pracuje rad ďalších spoločností (napríklad Rent the Runway, ktorá krátkodobo prenajíma luxusnejšiu módu). Či už ide o platformy pre vzájomné zdieľanie či davové financovanie, vonkajší narušitelia majú už dnes vo finančníctve vplyv na marže, najmä v službách pre tých, ktorí predtým bývali tradičnými firmami prehliadaní alebo v takej firme stratili dôveru.
Nakoniec vznikne odvetvie, ktoré bude ľuďom slúžiť prostredníctvom dlhšieho menu nastaviteľných riešení. Tradičné firmy sa síce vynasnažia prispôsobiť, aby si zachovali dominanciu, ale pre mnohých bude ťažké "narušiť vyjazdené koľaje" svojho uvažovania a prevádzkových prístupov. A keďže nastupujúce firmy budú ponúkať lepšie služby, nebude pre nich ľahké ihneď rázne prekonať inštitucionálnu a regulačnú nehybnosť, o ktorú sa trhové postavenie tradičných firiem opiera. Je preto pravdepodobné, že poskytovateľov finančných služieb bude pribúdať, pričom obzvlášť svetlé vyhliadky budú mať inštitucionálne partnerstvá, ktoré spoja tých agilnejších z existujúcich platforiem so vzrušujúcim novým obsahom a prístupmi.
Autorom je Mohamed A. El-Erian, hlavný ekonomický poradca v Allianz a predsedom Globálny rady pre rozvoj amerického prezidenta Baracka Obamu.
