oPeniazoch.sk, Bloomberg Foto: SITA
ECB na júnovom zasadnutí ponechala základnú úrokovú sadzbu na 0,05 %, depozitnú sadzbu na -0,20 % a refinančnú sadzbu na 0,30 %. Kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré banka začala 9. marca, ponechala v nezmenenom objeme 60 miliárd eur mesačne.
Rozhodnutie centrálnej banky sa všeobecne očakávalo. Situácia v eurozóne sa postupne zlepšuje, čo znižuje tlak na guvernérov banky, aby ďalej uvoľňovali politiku.
Spotrebiteľské ceny v eurozóne začali v máji po piatich mesiacoch poklesu a stagnácie opäť rásť. Medziročná miera inflácie stúpla na 0,3 % z nulovej úrovne v apríli. Vo svojom utorkovom rýchlom odhade to oznámil štatistický úrad Eurostat. Výsledok prekonal odhady analytikov, ktorí v ankete agentúry Reuters očakávali zvýšenie cien len o 0,2 %.
Podľa stredajších dát klesla miera nezamestnanosti v eurozóne v apríli najnižšie za posledné tri roky. Znížila sa na 11,1 %, v celej Európskej únii stagnovala na marcových 9,7 %.
Podľa šéfa ECB Maria Draghiho kvantitatívne uvoľňovanie funguje tak, ako má, štáty eurozóny však musia zároveň zavádzať potrebné štrukturálne reformy. Člen Výkonnej rady ECB Benoît Coeur médiám v polovici mája povedal, že banka v máji a júni dočasne posilnia nákupy dlhopisov, ktorými ECB podporuje hospodársky rast v eurozóne. To jej má umožniť znížiť nákupy v júli a auguste, kedy je aktivita na dlhopisových trhoch slabšia, a udržať pritom ich priemerný mesačný objem na plánovanej úrovni.
Pozornosť trhov sa upína predovšetkým na Grécko a jeho rokovaní s medzinárodnými veriteľmi. Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond sa v utorok zhodli na podmienkach dohody, ktorú by mali predložiť Grécku. Krajne ľavicová vláda v Aténach už v pondelok v noci veriteľom poslala vlastný plán riešenia dlhovej krízy. Rokovania pokračujú ďalej, zatiaľ bez výsledku.
Z tlačovej konferencie Maria Draghiho vyberáme:
Na základe našich prieskumov a monitoringu sme sa rozhodli ponechať sadzby bez zmeny. Čo sa týka neštandardných opatrení, nákupy dlhopisov pokračujú a pokračovať budú do septembra 2016 alebo kým sa inflácia nepriblíži nášmu dvojpercentnému cieľu.
Naša politika zlepšila úverové podmienky v regióne aj očakávania trhu a spotrebiteľov.
V prvom kvartáli 2015 reálny HDP v eurozóne rástol medzikvartálne o 0, 4 %. Súkromná spotreba je hlavným ťahúňom nedávneho oživenia.
Naša monetárna politika by mala ďalej podporovať domáci dopyt aj podmienky na finančných trhoch. Nízka cena ropy by mala ďalej podporovať reálne príjmy domácností a slabé euro by malo podporiť export.
Reálny HDP porastie tempom podľa našich odhadov 1,5 % tento rok, 1,9 % v budúcom roku a 2,0 % v roku 2017. Inflácia spadla na svoje dno na začiatku tohto roka. V máji bola podľa odhadu Eurostatu inflácia na 0,3 % oproti 0,0 % v apríli a -0,6 % v januári. Inflácia by mala postupne opäť rásť.
Menová báza M3 medziročne rástla v apríli tempom 5,3 % oproti 4,6 % v marci. Ďalej ju podporujú najlikvidnejšie zložky. Úvery nefinančným inštitúciám v apríli klesli o 0,1 % po -0,2 % v marci.
Tempo rastu poskytovania úverov domácnostiam sa zrýchlilo v apríli na 1,3 % medziročne z 1,1 % v marci.
Dáta naznačujú, že je potrebné udržiavať stabilnú monetárnu politiku. Budeme poskytovať udržateľnú podporu ekonomike regiónu a svojou politikou hodláme priniesť infláciu späť k 2 % cieľu.
Tento rok podľa nás bude inflácia celý rok nízko, v budúcom roku by mala zrýchliť na 1,5 %, predovšetkým preto, že už nebudú podľa našich projekcií klesať cena ropy. Navyše sa tiež uzatvorí produkčná medzera a porastie domáci dopyt.
Reformy v niektorých štátoch ešte len musia začať niesť ovocie. Deficit rozpočtov by mal postupne klesať z 2,1 % v tomto roku na 1,5 % v roku 2017. Vládny dlh by mal tiež postupne klesať, a to z 91,5 % HDP v tomto roku na 88,4 % v roku 2017.
Rokovania s Gréckom stále prebiehajú, nemôžem ich komentovať. Grécka vláda aj inštitúcie už svoje návrhy predložili a teraz o nich diskutujú. Malo by dôjsť k silnej zhode, ktorá podporuje rast, bude sociálne spravodlivá, ale zároveň fiškálne udržateľná.
Situácia, ktorá vznikla poznámkami guvernéra Cœurého bola chyba. Došlo k zlému načasovaniu zverejnenia jeho prejavu. Vydáme nové pravidlá pre verejné vystupovanie guvernérov Výkonnej rady.
Oživenie v regióne postupuje presne v súlade s našimi projekciami. Pôvodne sme očakávali silnejšie údaje než boli naše projekcie, teraz už s tým nepočítame, preto sa z úvodného vyhlásenia stratilo, že očakávame široké a "silné" oživenie. Áno, pozorujeme menšiu stratu, ale oživenie pokračuje, ako sme očakávali.
Rast výnosov môže reflektovať zlepšujúce sa podmienky v ekonomike, alebo rastúce inflačné očakávania, ale aj zmes technických faktorov. Po štvrté to môže pôsobiť iba volatilita, ktorá vyvoláva ďalšie volatilitu a po piate zvýšená likvidita. Trhy by si mali zvyknúť na obdobie vyššej volatility.
Naše monetárne plány zostávajú rovnaké. Chceme udržať stabilitu, necháme svoju politiku bez zmeny, kým nebude potrebné postupovať inak. Dlhšie obdobie nízkych sadzieb spôsobuje mnoho problémov. Nielen pre poisťovne, ale aj pre mnoho ďalších účastníkov trhu. Znamená to, že by sme kvôli tomu mali meniť svoju súčasnú politiku? V žiadnom prípade. Tým by sme vyvolali len väčší chaos a ublížili ešte viac.
Naším mandátom je udržať cenovú stabilitu. V tejto chvíli sa naša politika sústredí ako na cenovú stabilitu, tak na cyklickú zložku, ktorou je nedostatočne využitá kapacita, teda nezamestnanosť. Nezabúdajme však, že nezamestnanosť má tiež štrukturálnu zložku – tá bola vysoká aj pred krízou.
Nebude nám stačiť len dosiahnutie inflačného cieľa, zároveň budeme musieť byť presvedčení, že v strednodobom horizonte je tento vývoj udržateľný.
Exitovú stratégiu na kvantitatívne uvoľňovanie sme nediskutovali, je to ešte ďaleko. Máme pred sebou dlhú cestu. Ale neprekvapuje nás, že inflácia už pomaly rastie.
Výnos nemeckých 10-ročných dlhopisov rastie na 0,779 %, najviac v tomto roku.
V súčasnosti nevidíme dôvod, prečo rozširovať program kvantitatívneho uvoľňovania.
Grécko je podľa nás životaschopná ekonomika, za predpokladu, že povedie správnu, udržateľnú politiku. Politiku, ktorá podporuje rast so sociálnou spravodlivosťou a fiškálnou stabilitou. Grécka vláda vyhlásila, a my jej veríme, že svoje dlhopisy splatí v plnej výške a včas.
Silnou dohodou ohľadom Grécka myslím dohodu, ktorá bude funkčná ako z hľadiska obsahu, tak implementácie. Obsah som už spomínal – musí podporovať rast, sociálnu spravodlivosť a zároveň byť fiškálne udržateľný. A čo sa týka implementácie, malo by to byť čo najskôr.
Z krízy si môžeme zobrať veľa ponaučenia. Niektorí z nej vinia inštitúcie, ide však skôr o to, v akom prostredí tieto inštitúcie fungovali. Finančná regulácia bola vtedy oveľa nižšia ako dnes. Dnes sme inštitúcie aj systém posilnili a máme silnejšie banky.
