Veľký reset: Dá sa vôbec čakať návrat ekonomiky do normálu?

, NYTimes Foto: SITA;thinkstock

Svetová ekonomika má za sebou hlbokú krízu. Čo sa vlastne stalo? Existujú dve najčastejšie odpovede, z ktorých každá vedie k inému očakávaniu ohľadom budúcnosti.

Prvá, relatívne optimistická odpoveď hovorí, že problémy ako slabý rast ekonomiky a reálnych miezd, nízke úrokové sadzby alebo slabá úroveň participácie na trhu práce sú dočasné. Je len potrebné vyriešiť problémy so zadlžením domácností a vlád. Taká drobnosť, samozrejme.

Druhý názor možno zhrnúť približne tak, že sa s krízou sme nebojovali dostatočne a tak dokázala zapustiť korene. Riešením by mala byť náprava chýb predchádzajúcich hospodárskych politík, nech už boli akékoľvek, vďaka čomu sa ekonomika vráti do normálu.

Je tu ale ešte jedna možnosť. Profesor ekonómie Tyler Cowen z George Mason University ju opísal vo svojom článku pre New York Times. "Recesia bola lekcia, ktorú sme si nezobrali k srdcu. Radikálne a náhle zmeny počas finančnej krízy ukázali krehkosť a nefunkčnosť systému," napísal. Ďalej citoval ekonóma z Torontskej univerzity Richarda Floridu, podľa ktorého je možné, že svet zažíva "veľký reset". To by mohlo (a malo) viesť k inému pohľadu na to, čo sú skutočné problémy.

Niektoré veľké firmy, v snahe ušetriť, obmieňajú zamestnaneckú základňu tak, že namiesto skúsených a drahších pracovníkov prijímajú horšie platených nováčikov. Tento trend bol v USA napríklad vo vysokom školstve. O nič iné to ale nie je ani v priemysle, kde navyše kvôli automatizácii a robotizácii výroby dochádza k úbytku pracovných miest. Mladí ľudia tak majú stále väčší problém nájsť si prácu, kvôli čomu klesajú ich mzdy a odďaľuje sa ich odchod z domácností rodičov, zakladanie rodín a s tým spojené riešenie vlastného bývania.

Americká ekonomika tak postupne ponúka čoraz menej atraktívne platové podmienky. V západnej Európe je situácia podobná, štatistiky potvrdzujú dokonca vyššiu mieru nezamestnanosti oproti USA, s výnimkou Nemecka. Práca za menej peňazí vedie k obmedzeniu osobnej spotreby, a navyše mnoho štúdií preukázalo, že čím nižší nástupný plat v prvom zamestnaní, tým aj v priemere nižšie zárobky počas celej kariéry. Teraz sa teda veľký problém týka mladých ľudí, tí sa ale v priebehu niekoľkých rokov majú stať hlavnou hybnou silou hospodárskych štatistík, nehovoriac o rastúcich zástupoch stále starších dôchodcov v čase rýchleho pokroku medicíny. Na sociálne problémy nielen v oblasti dôchodkov je zamiesené dokonale. Sú ale tieto starosti prechodné, alebo hospodárstva naozaj stoja na prahu ponurej budúcnosti?

Ak pripustíme, že naďalej prebieha zásadná zmena fungovania ekonomiky, alebo lepšie povedané zmenili sa požiadavky na jej fungovanie, vyvstáva otázka, ako problém riešiť. Politici majú väčšinou zviazané ruky dĺžkou svojich mandátov a snahou o ich udržanie. Zmena k lepšiemu pritom musí byť rozhodná, dlhodobá, štrukturálna a udržateľná. Verejnosť pritom javí záujem skôr o krátkodobejšie témy.

Na prelome tisícročí si Nemecko uvedomilo nefunkčnosť svojho ekonomického modelu a ľudia prijali zníženie reálnych miezd v mnohých odboroch, ako fakt. Aj keď životný štandard v najväčšej európskej ekonomike rástol pomaly, hospodárstvo ukázalo dostatočnú flexibilitu a aspoň zatiaľ sa zdá byť na udržateľnej ceste smerom hore.

Francúzsko sa naopak rozhodlo držať vysoké reálne mzdy aj zamestnanecké výhody. Starším pracovníkom sa vyplácali štedré mzdy a neskôr dôchodky, zároveň sa odsúval vstup mladších ľudí na trh práce. V súčasnosti je Francúzsko síce vďaka oživeniu v eurozóne síce možno mimo bezprostredného nebezpečenstva, v najbližších rokoch ale pravdepodobne bude čeliť veľkým výzvam. Podľa pesimistov (alebo snáď realistov?) sú vyhliadky francúzskej ekonomiky veľmi zastrené, absencia hlbších reforiem si podľa ekonómov skôr či neskôr vyberie svoju daň.

V súčasnosti by podľa Cowena ekonomická debata nemala krútiť len okolo "populárnej" príjmovej nerovnosti. Dôležitejšie je podľa neho otázka, či sa ekonomika vráti do predchádzajúceho normálu, kde dlhodobo prevažuje relatívne stabilný rast. Alebo či sme svedkami veľkej transformácie, ktorá raz vojde do učebníc ekonómie.

Podstatou prerodu môžu byť spomínaná robotizácia a automatizácia, nová politická ekonómia s príliš silnými elitami či nová globálna rovnováha, v rámci ktorej už USA nebudú (tak) dominantnou silou. Nikto nevie presne, ako veľká je prípadne aktuálna štrukturálna zmena. Je ale dobré na údaje z ekonomiky nahliadnuť aj cez optiku štrukturálnych zmien, nielen ako mesačné a kvartálne premenné v zjednodušenej ekonomickej rovnici.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy