oPeniazoch.sk, The Washington Post Foto: SITASITA
Písal sa rok 2004, Peter Thiel práve predal platobný systém PayPal, ktorý spoluzakladal. Mal dosť peňazí na to, aby si dožičil všetko, po čom vždy túžil. Nóbl podkrovný apartmán v hoteli Four Seasons aj strieborné Ferrari. Ale čo urobiť s ostatnými peniazmi? Niektoré jeho nápady sa dajú považovať za radikálne, dokonca kacírske. Väčšinou ide o oblasť medicíny, zdravia a starnutia. Otázka znie: je smrť je nevyhnutnosť, alebo riešiteľný problém?
Veda a technológie nám pomáhajú žiť dlhšie, ale dokážeme žiť napríklad až 150 rokov? To by už bol celkom úctyhodný cieľ. Počas niekoľkých mesiacov, Thiel vypisoval šeky, rozdeľoval milióny pre výskumníkov, aby prišli s nápadmi, ktoré označuje za "breakout". Aby ponúkli niečo, čo sa vymyká konvenčným znalostiam. "Ak si myslíte, že dokážete urobiť len veľmi málo, potom budete pracovať len na čiastkových veciach, " tvrdí 47 ročný Thiel, ktorý má podľa odhadov majetok vo výške 2,2 miliardy dolárov. "Formovať budúcnosť budú tí, ktorí sú optimistami v tom, čo robia a čo môžu dosiahnuť."
Vo svojom zmýšľaní Thiel nie je sám. Aj ostatní technologickí titani, ktorí založili Google, Facebook, eBay, Napster, a Netscape využívajú svoje nadobudnuté miliardy, aby upravili americký národný vedecký program a transformovali biomedicínsky výskum. Ich cieľom je využiť technologické nástroje ako sú softvérové programy, algoritmy, a veľké objemy dát, ktoré používajú pri vytváraní informačnej revolúcie, na pochopenie a upgrade toho, čo považujú za najzložitejší kus mašinérie: ľudského tela.
Títo podnikatelia veria, že jednotlivé orgány, končatiny, či bunky sa dajú obnovovať, regenerovať a preprogramovať tak, aby sme mohli žiť dlhšie a kvalitnejšie. Financovanie zahŕňa odkrývanie tajomstva živých organizmov, ktoré dlhú životnosť dostali do vienka. Inžinieri vytvárajú rôzne mikroskopické nanoroboty, ktoré by dokázali opraviť telo zvnútra, hľadajú spôsoby, ako preprogramovať DNA s ktorou ste sa narodili a skúmajú spôsoby, ako digitalizovať mozog na základe teórii, že myseľ dokáže dlho žiť aj po skonaní telesnej schránjky.
Dôvera týchto ľudí v technologické kúzla a vlastné nápady môže viesť k podceňovaniu tienistých stránok a dokonca aj nebezpečenstva takejto práce. Výskum v kmeňových bunkách, geneticky modifikované organizmy a vírusy by sa mohli ľahko zneužiť v neregulovanom priestore. Niektoré z posadnutosti miliardárov dlhovekosťou môžu byť tým pádom vnímané oveľa viac ako arogancia, než túžba sledovať verejné blaho. Je skutočne tempo vedy bez podpory súkromného sektora pomalé? Rýchlejšie nemusí nutne znamenať lepšie. Iné to budete asi vnímať, ak ste starnúci filantrop. Ale veda je súbor znalostí, môže sa zdať, že odpovede na niektoré otázky trvajú pridlho, ale treba brať do úvahy aj to, že niekedy nebudeme poznať odpovede aj počas niekoľkých generácií.
Mnohých technologických podnikateľov-filantropov sa záujem o lekársku vedu týka osobne. Sean Parker je 34 ročný spoluzakladateľ Napsteru, sám trpí život ohrozujúcou potravinou alergiou. Aj v rodine má autoimunitné ochorenia. Niet divu, že daroval milióny pre nájdenie potrebného lieku na alergie a na vývoj nových postupov liečby rakoviny. Sergey Brin, zakladateľ internetového vyhľadávača Google, má v tele zmutovaný gén LRRK2, ktorý sa spája s vyšším rizikom Parkinsonovej choroby. Navrhol nový druh vedy, ktorá pracuje s masami DNA a spoločenstvom ľudí s určitými génmi. Podľa Brina by nový prístup mohol byť "transformačný." Podporil ho 150 miliónmi dolárov. Niekoľko miliardárov zo Silicon Valley je ženatých s manželkami, ktoré majú zázemie v oblasti vedy a medicíny, a tieto ženy sa dnes zaoberajú filantropiou. Manželské páry sa rozhodli finančne podporovať vedcov, ktorí sa zaslúžili o nové, výraznejšie, objavy na predĺženie ľudského života. Až 3 milióny dolárov získajú šiesti vedci ročne vďaka Breakthrough Prize, pre porovnanie s Nobelovou cenou sa v súčasnosti vypláca aj odmena vo výške okolo 925 000 dolárov.
Pam Omidyarová je biologička, bývalá asistentka výskumu v imunologickom laboratóriu. Spolu s manželom založili Omidyar Network, manžel je známy vďaka eBay, v rebríčku miliardárov je na 31. priečke. Na výskum už darovali milióny, aby pomohli ľuďom po chorobe zaradiť sa do bežného života.
Druhý Google titan, Larry Page, urobil doteraz asi zatiaľ najväčšiu stávku na dlhovekosť. Založil Calico, čo je skratka pre Kalifornia Life Co.,do výskumného centra investoval až 750 miliónov dolárov z Google.
Laura Arrillaga-Andreessenová je manželkou internetového priekopníka Marc Andreessena, a dobre známa filantropka. Podľa nej, keď sa technologickí podnikatelia pozrú na systém zdravotnej starostlivosti, vidia len "dáta miliárd ľudí," zhromaždených prostredníctvom krvných testov, on-line profilov a z rôznych fitnes mobilných zariadení. "Ak by sa tieto údaje sprístupnili, dali by sa využiť pre dobro okamžitým spôsobom," povedala, "Roztrieštili by sa v pozitívnom zmysle pre systém, tak ako ho poznáme."
Ak sa pozrieme na existujúce iniciatívy z pohľadu regionálneho, dve tretiny vedeckého a lekárskeho výskumu boli donedávna v USA financované federálnou vládou. Dnes sú dve tretiny financované z prostriedkov súkromného sektora, ktorý sa nezodpovedá nikomu. Podiel netrpezlivých miliardárov, ktorým sa tempom inovácií máli, rastie. Američania veria, že nové lekárske trendy im dokážu radikálne predlžiť život. V prieskume z roku 2013, ktorý uskutočnila Pew Research Center, ich až 51 percent uviedlo, že veria, že im medicína dokáže spomaliť, zastaviť alebo zvrátiť starnutie. Čo ale bude mať negatívny dopad na spoločnosť. Päťdesiat osem percent opýtaných uviedlo, že lekárske zásahy, ktoré by umožnili ľuďom žiť o desiatky rokov dlhšie, považujú za "zásadne neprirodzené." Politický teoretik Francis Fukuyama, zo Stanfordu tvrdí, že veľký vekový nárast by bral motiváciu ľuďom prispôsobovať sa nevyhnutnému, kvôli prežitiu. Sociálne zmeny by šli do útlmu a starnúci diktátori by mohli zostať pri moci po celé stáročie. "Myslím si, že výskum do predĺženia života sa skončí veľkou sociálnou katastrofou," povedal Fukuyama. "Predlženie priemerného veku človeka je skvelým príkladom niečoho, čo je individuálne žiaduce, ale pre spoločnosť to nie je dobrá vec. Z evolučných dôvodov je dobré umrieť vtedy, kedy umrieť máme."
Hoci mnohí vedci hovoria, že sú vďační za peniaze a pozornosť podnikateľov, niektorí sú predsa len zdrvení tým, čo vidia v Silicon Valley. Ide o komplex nadradenosti a naliehania, že súčasné metódy používané v boji proti chorobám sú zastarané a neefektívne. Na lekárskej konferencii v auguste 2012 Vinod Khosla, jeden z najviac cenených venture kapitalistov zo Silicon Valley, prirovnal prax medicíny k čarodejníctvu. Tvrdil, že stroje sú lepšie ako priemerný lekár. Reakcie z lekárskej komunity nenechali na seba dlho čakať. Na twitteri odborníci písali, ako sa im z podobných chvastúnskych antilekárskych technologických rečí dvíha žalúdok. Niektorí vedci tiež tvrdia, že sa obávajú súkromných financií. Tie totiž v prípade grantov pre sedemčlenné vedecké tímy, prevyšujú dva až trikrát to, koľko sa platí v akademickom prostredí a to by mohlo narúšať výskumné priority.
Niektorí filantropi tak robia viac škody ako úžitku, keď financujú pseudovedu. Sú to prístupy založené viac na emocionálnych odkazoch, než na serióznom výskume. Existujú preto práce financované z technologického odvetvia, ktoré "nikto neberie vážne."
Kam ale patrí Peter Thiel? V Silicon Valley je stelesnením individualistického a netrpezlivého prístupu. Verí, že smrť je "veľký nepriateľ" ľudstva. Podľa neho je v ostatných 25 rokoch tempo inovácií v oblasti biomedicínskeho výskumu demoralizujúce. "Nixon vyhlásil vojnu rakovine v roku 1971 a od vtedy sme svedkami zúfalo pomalého pokroku," povedal. "Jedna tretina ľudí vo veku 85 rokov a viac má Alzheimerovou chorobou alebo stareckú demenciou a predsa nie sme dostatočne motivovaní vyhlásiť tejto chorobe vojnu." Filantropické investície vráža Thiel do obmedzovania starnutia. Považuje za vzrušujúce, ak by sa ľudia dožili 150 rokov, čím by sa takmer zdvojnásobila súčasná priemerná dĺžka života. Hľadá nápady, ako by bolo možné bioinžinierstvom rozpoznať bunky a zabiť len tie rakovinové, alebo či by sa raz mohla na 3D tlačiarni „vyrobiť“ ľudská koža ako náhrada na popáleniny. Zaujímajú ho všetky druhy rôznych stratégií ako "opraviť ľudí." Thiel už financoval také projekty ako bola vysokorýchlostná chladiaca technológia pre ľudské orgány, aby sa mohli zachovať na dobu neurčitú. Alebo spôsob, ako pestovať kosti pomocou kmeňových buniek, ktoré nahradia tie poškodené. "Vždy som mal naozaj silný pocit, že smrť je hrozná vec," povedal. "Myslím, že je to trochu nezvyčajné, ale väčšina ľudí sa dá zaškatuľkovať do nejakého podivného režimu popierania, alebo prijatia smrti. Oba tábory ale konečný výsledok prijímajú veľmi pasívne. Ja budem uprednostňovať boj."
