oPeniazoch.sk, qz Foto: SITA Video: youtube
V 60. rokoch minulého storočia mal Wall Street vážny papierový problém. Vždy, keď akcie zmenili majiteľa, musela byť vymenená aj papierová fyzická podoba predanej akcie.
V tom čase sa obchodovanie s cennými papiermi spoliehalo na vyslúžených policajtov, či hasičov, ktorí boli ochotní vziať na seba riziko a nosili kufre plné akciových certifikátov a dlhopisy na doručiteľa, ale neraz aj hotovosť, aby tento hodnotný obsah doručili na dolný Manhattan, finančnú štvrť New Yorku.
Rast v obchodovania na burze nastal v Amerike po druhej svetovej vojne, finančný sektor sa zväčšoval, maklérov pribúdalo. V roku 1969, firma, ktorá sa neskôr pretransformovala do Merrill Lynch, vtedy zamestnávala 600 ľudí len pre správu akciových certifikátov.
Celý systém založený na papierových dokumentoch dával dostatok priestoru pre nečistú hru. Malo to za následok zmeškané obchody, zlyhanie sprostredkovania, ale aj krádeže. Podľa správy New York Times z tých čias, v rokoch 1967 a 1970 bolo nahlásených až 400 miliónov dolárov ako stratených či odcudzených v podobe cenných papierov. Ide o hodnotu, ktorá by sa v roku 2015 rovnala 2,8 miliardy dolárov, upravených o infláciu. V roku 1967 bol iba 22 ročný akciový úradník obvinený z krádeže IBM certifikátov v hodnote 900 000 dolárov, čo by dnes predstavovalo 6 300 000.
Riešením takéhoto problému sa zdali byť technológie. Počítačové dierne štítky čoskoro ovládli burzy. Ale až v roku 1973 začali finanční radcovia vyzývať ľudí, aby si prevzali svoje akciové certifikáty, a nenechávali ich v rukách svojich maklérov. Ak sa maklérskej firme nepodarí investícia, zákazník príde o všetko.
História sa opakuje. Podobná situácia nastala nedávno, keď o svoje prišli investori do kryptomeny, tiež ich nechali len tak "na ulici", v tomto prípade na burze, namiesto toho, aby ich mali vo svojej zaistenej Bitcoinovej peňaženke. Tieto straty ale neradno pripisovať podvodným problémom súvisiacim s papierovaním, blockchain protokol vytvára záznam v prípade každej spustenej transakcie. Takže tu končia všetky paralely Bitcoinov s rokom 1960 na Wall Street? Samozrejme, že nie.
Veľký problém Wall Streetu vtedy nebol vlastne vyriešený technologickým pokrokom v účtovníctve, ale dôverou.
Do konca roka 1960 prišla newyorská burza s "centrálnym skladom osvedčení," kde boli uložené cenné papiere v elektronickej podobe. Bolo to ešte v plienkach, dobrovoľné a nespoľahlivé, ale šlo o zásadný prielom. Viedlo to v roku 1973 k vytvoreniu Depository Trust Corporation. Ako aj názov napovedá, všetci hráči na trhu dôverovali jednej centralizovanej inštitúcii, ktorá v roku 1973 držala 1,5 miliardy akcii v hodnote 55 miliárd dolárov.
Naproti tomu je Bitcoin navrhnutý ako platobný systém opierajúci sa o elektronické systémy so zámerne decentralizovaným účtovníctvom. Užívateľom tak dáva možnosť obchodovať rýchlo, bez potreby dôvernej znalosti osoby na druhej strane obchodu. To ale nezabránilo vzniku problému, ktorý sa nápadne podobá tomu papierovému z Wall Street z dávnych čias. Ide o konkurenčné nároky na vlastníctvo. Financial Times k tomu poznamenal, že vzhľadom k vysokému objemu podvodov a defaultov v Bitcoinovej sieti, je pravdepodobné, že väčšina Bitcoinov už má konkurenčné nároky. Inak povedané, v sieti je asi viac ľudí s oprávneným nárokom na Bitcoiny, než aké je množstvo Bitcoinov. Ak títo majitelia dokážu preukázať svoje nároky, môže vzniknúť právny dôvod pre reklamáciu.
Pozícia Bitcoinov je navyše pomerne nejednoznačná čo sa týka zaobchádzania v rámci jednotného obchodného zákonníka Spojených štátov. Úloha, ktorú by mohol zohrať dôveryhodný sprostredkovateľ. Niečo, ako keď sa z Wall Streetu presúval cenný papier do centralizovaného zúčtovacieho strediska. K dispozícii bude v obehu len obmedzený počet Bitcoinov, a hoci nie práve triviálna suma zmizla v sporných transakciách, či formou krádeže, alebo zabavením vládou, užívatelia Bitcoinov všeobecne nie sú nadšení ak sa hovorí o centralizácii. Ak sledujete ako sa trh s Bitcoinmi vyvíja, získate prehľad, prečo sa iné finančné systémy vyvinuli tak, ako ich dnes poznáme.
Firmy, ktoré vám pomôžu kúpiť Bitcoiny, držať ich a obchodovať s nimi, môžeme nazvať maklérmi, alebo dokonca bankami. Ale ochrana vkladov tu nie je žiadna. Aj keď ju Bitcoin nemá, zákazníci sa jej dožadujú vždy, ak transakcia zlyhá a nikto nie je postihovaný za zmiznutý majetok. A zatiaľ čo Bitcoin bol navrhnutý tak, aby fungoval bez centrálnej banky, na základe volatility ceny tejto meny niekoľko bankárov odporúča, aby sa pre Bitcoiny centrálna banka predsalen zriadila.
A tak sme sa postupne, pol tucta rokov existencie tejto kryptomeny, dopracovali k situácii, že sa začalo hovoriť o potenciálnej hodnote centralizovaného zúčtovacieho centra. Nie je to kritika priznať, že Bitcoinový finančný systém pravdepodobne prijme celý rad rysov súčasného finančného systému. Stačí len jediná pripomienka, že tieto rysy majú dobrý dôvodo na to, aby existovali.
