oPeniazoch.sk, businessinsider;aktualne Foto: SITA
Gréci musia do dvoch dní predstaviť "kompletný" zoznam reforiem, ktoré chce v rámci predĺženého záchranného programu podniknúť. Tentoraz ale detailný. Politici mali možnosť vydiskutovať možné nedorozumenia na schôdzke, ktorá trvala viac než tri hodiny.
Schôdzku s Merkelovou, francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom a zástupcami veriteľských inštitúcií si vyžiadal grécky premiér Alexis Tsipras. Na stretnutie veľmi naliehal, pretože Aténam dochádzajú peniaze, ktoré stačia údajne len do začiatku apríla. Európski lídri a diplomati sú už z Grécka frustrovaní a pripúšťajú jeho odchod z eurozóny. "Dochádza nám trpezlivosť a ochota diskutovať na tieto otázky znova a znova, cítime, že tento prístup nevedie nikam… Nie sme presvedčení, že grécka vláda hrá s otvorenými kartami, či tým nesleduje rôzne scenáre," cituje agentúra Bloomberg ministra financií Petra Kažimíra.
Vo vyhlásení európskych predsedov vlád sa hovorí: "všetci sme sa zaviazali k urýchleniu práce a uzavrieť to tak rýchlo, ako to len bude možné," čo je veľmi zdvorilý spôsob oznámenia, že s hotovosťou to v Grécku vyzerá katastrofálne.
"Predtým to mal byť len nejaký zoznam reforiem, tentoraz sme sa dohodli na odovzdanie konkrétneho, veľmi detailného zoznamu," snažila sa opísať "posun", nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá po stretnutí uviedla, že sa na podmienkach pre uvoľnenie peňazí zo záchranného programu nič nemení. Grécko musí predložiť zoznam reforiem, ktoré nebudú mať vplyv na štátny rozpočet, a ten musia schváliť ministri financií krajín eurozóny a trojka veriteľov, teda Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka. "Dohodli sme sa, že sa budeme snažiť celý proces urýchliť," dodala Merkelová.
Jean-Claude Juncker Tsiprasovi vytýkal, že jediný, kto celý proces spomaľoval, bolo samotné Grécko. Rokovaniu vôbec nepomohlo, keď Gréci nechceli v Aténach pustiť ekonómov inštitúcií k potrebným údajom a kládli im zbytočné logistické prekážky. Ekonómovia napríklad mohli pracovať len v hoteloch a nemohli prísť priamo na grécke ministerstvá. Podľa spoločného komuniké, ktoré skupina po rokovaní vydala, zostanú ekonómovia aj naďalej v Aténach, kde im budú poskytnuté potrebné dokumenty a údaje o aktuálnom stave ekonomiky.
Tsipras tak schôdzkou nedosiahol nič viac, čo by nebolo dohodnuté pred mesiacom. Ale aj tak po stretnutí uviedol, že "je optimistickejší". "Všetky strany sa pokúsia vynaložiť všetko svoje úsilie, aby pomohli prekonať ekonomické problémy Grécka čo najskôr," okomentoval veľmi stručne výsledok stretnutia.
Podľa informácií agentúry Reuters majú údajne Atény ešte dosť peňazí, aby dnes zaplatili splátku dlhu vo výške 340 miliónov eur Medzinárodnému menovému fondu. Podpredseda gréckej vlády Janis Dragasakis ale v televíznej talkshow priznal, že má Grécko problém s likviditou. Naposledy totiž dostalo vyplatenú splátku zo záchranného programu v auguste 2014. Ďalšie splátku mali Atény dostať v decembri. Tá ale nakoniec nebola vyplatená, pretože Gréci podľa medzinárodných veriteľov nesplnili dohodnuté podmienky. Potom už nasledovali neúspešné prezidentské voľby, po nich voľby parlamentné a nová dohoda o predĺžení záchranného programu o štyri mesiace.
Odborníci z BNP Paribas tvrdia, že "Grécko sa ocitá v rohu", a musí reagovať na hroziaci deficit. Bez prístupu na trh, záchranné balíky sú zmrazené a štátnej pokladnici dochádza hotovosť. Ministerstvo financií nedávno revidovalo primárny rozpočtový prebytok odhadovaný vládou na 0,3 % HDP (0,5 mld eur) z 1,5 % (2,7 mld eur), v dôsledku deficitu približne 4 miliardy eur daňových príjmov koncom minulého roka.
Vláda hľadá alternatívne krátkodobé spôsoby prekonania finančnej priepasti, ako napríklad siahnutie na hotovostné rezervy a vklady štátnych orgánov v gréckych bankách. Neexistujú však žiadne presné údaje o doteraz použitých fondoch, ale údajne sa už použili z vkladov zhruba 4 miliardy EUR. Je ťažké povedať, ako dlho sa dá súčasná situácia udržať, hlavne ak premiér Alexis Tsipras sľúbil, že nebudú meškať mzdy vo verejnom sektore, ktorý je jednou z možností ako vycúvať z extrémnej situácie.
Situácia v súkromnom sektore nie o nič lepšia. Ako napísal Financial Times, z gréckych bánk v stredu vybrali asi 300 miliónov eur potom, čo Jeroen Dijsselbloem navrhol zaviesť kapitálové kontroly.Tie musel napríklad v roku 2013 zaviesť Cyprus, keď ľudia v obave pred zrútením bankového sektora začali z bánk hromadne vyberať svoje úspory. Banky v krajine už nemôžu používať grécke dlhopisy ako kolaterál proti poskytovaniu úverov, čo finančnú situáciu ešte zhoršuje. Európska centrálna banka sa podľa agentúry Reuters rozhodla znova zvýšiť strop pre núdzové pôžičky pre grécke komerčné banky na 69,8 miliardy eur.
