oPeniazoch.sk, TASR
Stavebné úrady na Slovensku by mali prejsť od júla tohto roka zásadnou reorganizáciou. Zefektívniť a skvalitniť ich fungovanie majú takzvané spoločné stavebné úrady, v rámci ktorých by odborníci pripravovali rozhodnutia pre viacero obcí. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja v súčasnosti pracuje na návrhu ich usporiadania v spolupráci so samosprávami. Tým ide o to, aby v novom stavebnom zákone neprišli o svoje kompetencie.
Stavebným úradom je dnes každá obec, na Slovensku je ich takmer 3000. „Momentálne máme veľké množstvo stavebných úradov, teda obcí, ktoré okrem odborných nemajú často ani technické a materiálne predpoklady na výkon svojich povinností. Preto pristupujeme k ich integrácii do stabilných celkov – stavebných obvodov,“ zdôvodnilo svoj zámer ministerstvo.
Vrátiť agendu povoľovania stavieb zo samospráv štátu žiadali Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) a Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS). Prekáža im totiž priestor pre miestne politikárčenie a korupciu, ako aj neprimerane dlhé rozhodovanie, ktoré spôsobuje komplikácie stavebníkom. „Stáva sa to predmetom lokálnej politiky, a nie odborného rozhodovania,“ uviedol pre TASR výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek.
Pripravovaná legislatíva počíta s tým, že obce by naďalej zostali stavebnými úradmi. „Hľadáme také riešenie, aby profesionalita mohla byť výkonne zabezpečovaná v profesionálnych centrách, kde by sa sústreďovali profesionálne kapacity ľudské aj technické tak, aby návrhy rozhodnutí boli pripravované naozaj profesionálne v súlade so zákonom, pričom rozhodnutia by podpisoval starosta obce,“ priblížil štátny tajomník rezortu výstavby František Palko.
Spoločných stavebných úradov by mohlo byť podľa ministerstva približne 230. Únia miest Slovenska (ÚMS) však navrhuje, aby vzniklo 182, prípadne 178 takýchto úradov v závislosti od toho, či budú túto pôsobnosť vykonávať centrálne mestské časti Bratislavy, alebo magistrát hlavného mesta. Zároveň by sa vytvorilo 76 či 81 detašovaných pracovísk, tzv. obvodárov.
Návrh sídiel spoločných stavebných úradov vychádza z niekoľkých kritérií, ktorými sa ÚMS riadila. „Je to vždy v centre regiónu, kam ľudia musia tak či tak chodiť, majú dôvody sa tam zastaviť alebo prechádzať. Je to spravidla nejaký uzol, je tam autobusová zastávka alebo železnica,“ vysvetlil jej generálny sekretár Marián Minarovič s tým, že spádové centrum musí poskytovať pracovné príležitosti, vzdelávacie a kultúrne zariadenia, zdravotné či sociálne služby.
Na čele takéhoto úradu si samosprávy predstavujú kvalifikovaného vedúceho alebo prednostu. Toho by na základe výberového konania menoval do funkcie primátor či starosta obce, ktorá je jeho sídlom. „Nemôžeme súhlasiť s tým, aby štát iným spôsobom než metodickým ovplyvňoval vznik a fungovanie týchto úradov,“ povedal výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Milan Muška.
Starostovia by mali zo spoločného stavebného úradu dostať hotové rozhodnutie, na ktorého podpis budú mať zákonom stanovenú lehotu. „Je podstatné, aby ten, kto definitívne podpisuje rozhodnutie, ho podpísal s plnou zodpovednosťou a v primeraný čas. Ide nám o to, aby sa nezdržiavali stavby administratívnymi prostriedkami,“ zdôraznil prezident ZSPS Zsolt Lukáč. Spolu s IUR by privítali, aby povolenie automaticky nadobudlo právoplatnosť, ak sa starosta nevyjadrí v určenom čase. Zaviedli by tiež sankcie za nečinnosť. Upozorňujú totiž, že zákon prísne trestá prehrešky stavebníkov, no samosprávy nijako nepostihuje.
