oPeniazoch.sk, novinky Foto: SITA
Mnohí by tipovali Grécko, ale môže to byť Korutánsko, prvá oblasť eurozóny, ktorá zbankrotuje. Riziko finančného kolapsu sa objavilo pred rakúskou spolkovou krajinou po tom, čo viedenská vláda odmietla platiť za dlhy spôsobené katastrofálnou expanziou bánk na Balkán a do východnej Európy.
Minulý týždeň sa ukázalo, že bude potrebné odpísať ďalších 5 až 9 miliárd eur z kapitálu fondu Heta, čo je nástupca skrachovanej hypotekárnej banky Hypo Alpe Adria. Rakúsky minister financií Jörg Schelling potom oznámil, že vláda už nedá ďalšie peniaze na záruky krajinskej vlády pre túto banku za takmer 11 miliárd eur.
"Štát neručí za korutánske záruky. Vláda nebude na Heta plytvať ďalšími eurami z peňazí daňových poplatníkov," vyhlásil. Rakúskych poplatníkov stál zatiaľ krach banky 5,5 miliardy eur, ďalšiu miliardu musí viedenská vláda ešte splatiť za svoju časť záruk. Veriteľmi Heta sú poisťovne, penzijné fondy aj Svetová banka. "Veritelia môžu podať žalobu, ale to by bola najhoršia zo všetkých právnych bitiek. Veľa advokátov by sa tešilo, pretože procesné náklady by boli nesmierne vysoké," varoval ekonóm Stephan Schulmeister. "Investori z Zürichu mi už volali a hrozili agresívnymi právnymi krokmi proti Korutáncom aj Rakúsku. Republika sa môže pripraviť na vlnu žalôb," upozornil politík Stefan Petzner.
Polmiliónová krajina pri hraniciach so Slovinskom teraz musí nájsť nejaké riešenie. Ak neuspeje, čaká eurozónu prvý veľký krach porovnateľný s finančným pádom Detroitu v roku 2013.
Viedeň zatiaľ rozhodla odložiť splátky dlhov Heta do júna 2016. Tým sa odkladá aj konkurz. Teraz je nutné zistiť, koľko peňazí bude treba odpísať. Podľa zdrojov denníka Der Standard sa budú musieť aj najlepšie postavení veritelia vzdať polovice peňazí. V Rakúsku už platia nové zásady, podľa ktorých následky krachov bánk preberajú veritelia, nie štát ako doteraz.
Korutánsky guvernér Peter Kaiser povedal, že krajina nezodpovedá za dlhy, kým fond Heta nebude vyhlásený za skrachovaný. Potom by sa Korutánsko ocitlo v "dramatickej situácii". Nebolo by z čoho platiť mzdy verejných zamestnancov, ani prevádzku nemocníc či škôl. "Korutánsko má ročný rozpočet 2,2 mld. Eur," pripomenul a dodal, že krajina nie je schopná obslúžiť päťkrát väčší dlh vzniknutý zo záruk za banku.
Záruky za Hypo Alpe Adria prevzala korutánska vláda pred 11 rokmi, za vlády kontroverzného župana Jörga Haidera. Banka si tak na kapitálových trhoch zabezpečila pôžičky za výhodné úroky. Vtedy ešte nikto netušil, že za pár rokov udrie ničivá kríza. Tá mala za následok prudký pokles kurzov mien na Balkáne a v stredovýchodnej Európe. Rakúske banky poskytovali tamojším ľuďom pôžičky, hlavne dlhodobé hypotéky vo valutách. Keď kurz národných mien klesol, ľudia nedokázali splácať. Napríklad v Maďarsku vláda presadila povinný prevod pôžičiek na forint, aby dlžníkov pred vplyvmi padajúceho kurzu uchránila.
Pre Heta sa poslednou ranou stalo uvoľnenie kurzu švajčiarskeho franku. Ten do januára kopíroval kurz eura, potom však jeho hodnota prudko stúpla. Aj to ďalej zrazilo kapitál fondu keď bude nutné odpísať ďalšie nesplatiteľné pôžičky. Objavujú sa ale aj obvinenia zo zlého hospodárenia.
Korutánsko nie je jedinou oblasťou v EÚ, ktorá dala bankám záruky. Do podobnej situácie sa podľa britského The Daily Telegraph môže dostať aj Sicília či belgické Valónsko. Kvôli problémom bánk zrazila agentúra Fitch už minulý mesiac rating Rakúska. Varovala, že tamojšie banky investovali v Rusku, na Ukrajine a vo zvyšku východnej Európy 194 miliárd eur.
