Ukrajina krotí totálnu finančnú krízu: Kľúčovú úrokovú sadzbu zvyšuje na 30 percent

, ČTK Foto: SITA

Ukrajinská centrálna banka sa rozhodla prudko zvýšiť kľúčovú úrokovú sadzbu na 30 percent z doterajších 19,5 percenta. Oznámila to jej guvernérka Valerija Hontarevová. Banka sa snaží bojovať so stúpajúcou infláciou a slabou domácou menou.

Ukrajinská ekonomika bojuje s negatívnymi dôsledkami povstania proruských separatistov na východe krajiny a minuloročnej anexie ukrajinského polostrova Krym. Hontarevová už v januári vyzvala k rýchlym a rozhodným krokom proti "totálnej finančnej kríze", v ktorej sa krajina podľa nej nachádza.

Ukrajinská hrivna od začiatku tohto roka stratila zhruba polovicu hodnoty po tom, čo už v minulom roku oslabila o 50 percent. Podľa Hontarevovej stálo za dnešným rozhodnutím banky presvedčenie, že "inflačná hrozba výrazne stúpla kvôli negatívnym dôsledkom paniky na devízovom trhu".

 V minulom roku spotrebiteľské ceny na Ukrajine vzrástli o 24,9 percenta. Miera inflácie tak dosiahla najvyššiu úroveň za štrnásť rokov. Centrálna banka sa v rámci snahy o stabilizáciu domácej meny tiež rozhodla predĺžiť nariadenia, podľa ktorého sú firmy povinné predávať 75 percent svojich devízových príjmov.

Nová úroková sadzba, ktorá je najvyššia za posledných pätnásť rokov, vstúpi do platnosti v stredu. Centrálna banka tento rok prikročila k zvýšeniu úrokov už druhýkrát, vlani ich zvýšila celkom trikrát. Na začiatku minulého roka predstavovala jej kľúčová úroková sadzba 6,5 ​​percenta. Vyššie úroky síce zvyčajne podporujú kurz domácej meny a obmedzujú inflačné tlaky, majú ale zároveň negatívny vplyv na hospodársky rast, pretože zvyšujú náklady na pôžičky.

Hrubý domáci produkt Ukrajiny sa v minulom štvrtom štvrťroku znížil oproti predchádzajúcemu kvartálu o 3,8 percenta, v medziročnom porovnaní sa prepadol dokonca o 15,2 percenta.

Vo februári uzavrela Ukrajina s Medzinárodným menovým fondom predbežnú dohodu o novej finančnej pomoci vo výške 17,5 miliardy dolárov. Celkovo by Ukrajina mala počas nasledujúcich štyroch rokov získať od medzinárodných veriteľov zahŕňajúcich aj Európsku úniu 40 miliárd dolárov.

Súvisiace články

Aktuálne správy