oPeniazoch.sk, businessinsider Foto: SITA
Ak sa budete riadiť finančnými správami, alebo sa opýtate na názor väčšiny investorov, vezmete do úvahy maloobchodný predaj alebo spotrebiteľské ceny, väčšinou všade narazíte na kritické ekonomické správy, ktoré vypovedajú o krátkodobom stave ekonomiky. Avšak v dlhodobom horizonte, čo je najdôležitejšie, treba hľadať potenciál, teda ako rýchlo ekonomika dokáže rásť. A to závisí na dvoch premenných: raste počtu pracovných miest a produktivite pracovnej sily.
Aktuálne čísla potvrdzujú, že produktivita klesá. Investori by pravdepodobne mali dostať strach. Ak sa pozrieme na štvrtý štvrťrok minulého roka, produktivita Spojených štátov, definovaná zhruba na počte odpracovaných hodín, klesla o 1,8 %, pretože pracovná sila z nových miest rástla rýchlejšie ako samotný výkon. Investori kvôli tomu majú aj naďalej pokojný spánok, keďže produktivita je notoricky volatilný ukazovateľ, bohužiaľ negatívne výsledky majú dlhodobejší trend. Pre celý rok 2014 ostáva produktivita takmer stagnujúca. Recesia skončila v roku 2009 a produktivita USA v priemere dosiahla 1,3 %, čo je o jedno percento menej ako dlhodobý priemer.
Prečo ale produktivita nerastie, ale stagnuje? Optimisti tvrdia, že v skutočnosti je vyššia, než to, čo oficiálne štatistiky naznačujú. Problém je v tom, že jednoducho nemáme k dispozícii nástroj, ktorým by sme ju dokázali dostatočne presne merať. Precedens pre tento argument pochádza z roku 1987, kedy nositeľ Nobelovej ceny, ekonóm Robert Solow vyslovil slávny citát. "Vek počítačov môžete vidieť všade, len nie v štatistikách produktivity." Aj keď produktivita na počiatku 90. rokov nijako neohurovala, nakoniec ale vyrazila na plný výkon práve vďaka informačným technológiám.
Na druhej strane spektra je ďalší Robert, Robert Gordon z Northwestern University. V kľúčovom dokumente publikovanom v roku 2012, tvrdil, že súčasné obdobie sucha v produktivite je sekulárny a nie cyklický jav. Jadrom jeho teórie je, že nedávne technologické inovácie slúžiace predovšetkým na zábavu, nemajú rovnaký druh významu a vplyvu na produktivitu, ako tie v predchádzajúcom období. Môžeme s názormi profesora Gordona nesúhlasiť, ale je ťažké ignorovať skutočnosť, že spomalenie rastu produktivity predchádzala finančná kríza. Produktivita v roku 2004 dosahovala v USA priemerne 1,5 %. Spomalenie tak prichádza v nevhodný čas. Druhá časť rovnice pre ekonomický potenciál, rast pracovných síl, tiež spomalil v posledných rokoch. Navyše pravdepodobne zostane pomalý aj výraznejší nárast imigrácie, ktorý je nepravdepodobný v súčasnom politickom prostredí. Dohromady tieto faktory predstavujú brzdu reálneho hrubého domáceho produktu. HDP by sa dostalo pod 60 ročný priemer v najbližších niekoľkých rokoch.
Aké by to malo investičné dôsledky? Po prvé, rast ziskov podnikovej sféry je úzko spojený s reálnym HDP, tým sa ich výkon stáva zraniteľnejší. Po druhé, mzdy rastú spoločne s produktivitou v dlhodobom horizonte. Ale tie pravdepodobne nedokážu rásť, keď oživenie na trhu práce nastalo bez väčšej akcelerácie produktivity, čoho sme dnes práve svedkami. Nevýrazný rast miezd znamená okresané spotrebiteľské výdavky, čo sa prejaví nakoniec na zisku pre spoločnosti orientované na spotrebiteľa a ich pomalším tempom rastu. Pomalšie tempo rastu by ale nemalo byť vnímané ako pohroma, ale určite dokáže investorov potrápiť pri dlhodobých výnosoch akciového trhu. Amerického akciového trhu, ktorý je v súčasnosti oceňovaný, ako jeden z najlepších.
