oPeniazoch.sk, Colosseum Foto:SITA
Je to už sedem rokov, čo praskla globálna úverová bublina, z ktorej vyústila tá najhoršia finančná kríza. Od veľkej hospodárskej krízy dlh naďalej rastie. Svet sa stále neponaučil z minulých chýb. Namiesto toho, aby hlavné ekonomiky sveta znižovali svoju zadlženosť, deje sa pravý opak.
Kľúčové ekonomiky majú v súčasnej dobe vyššiu úroveň výpožičiek v pomere k HDP, než tomu bolo v roku 2007. Globálny dlh vzrástol za posledných sedem rokov o 57 biliónov USD. To predstavuje zvýšenie pomeru dlhu k HDP o 17 percent. S tým sa tiež spája riziko ohľadom finančnej stability, ktoré by mohlo narušiť globálny ekonomický rast.
Štátny dlh je pomaly neudržateľný
V niektorých krajinách sú vládne dlhy neudržateľné. Od roku 2007 narástli vládne dlhy o 25 biliónov dolárov. Príčinou boli recesia a slabé ekonomické oživenie. Tento dlh sa bude pravdepodobne stále viac prehlbovať a to predovšetkým z dôvodu, že sa štátom nedarí naštartovať ekonomický rozmach. Za časť dlhov sú zodpovední svetoví lídri, ktorí sa snažili odvrátiť krízu pomocou stimulačných programov a sanačného financovania. Pre niektoré štáty bude aj v budúcnosti veľký problém dostať sa z kolotoča dlhov. Proces znižovania zadlženosti totiž vyžaduje značné zvýšenie rastu reálneho HDP alebo vážnejšie daňové úpravy.
Domácnosti sa stále viac zadlžujú
Zadlženosť domácností dosahuje nové vrcholy. Domácnostiam v Írsku, Španielsku, Veľkej Británii a USA sa podarilo od čias krízy znížiť dlhy. V iných krajinách dlhy domácností v pomere k príjmom naďalej stúpajú. V niektorých prípadoch tieto dlhy prekročia úrovne dosiahnuté na vrchole v krízových krajinách pred rokom 2008 a to vrátane takých vyspelých ekonomík, ako sú Austrália, Kanada, Dánsko, Švédsko. Rovnaký vývoj môžeme sledovať aj v Malajzii, Južnej Kórei a Thajsku.
Čína zápasí s tieňovým bankovníctvom
Čínsky dlh je štvornásobný od roku 2007. Tieňové bankovníctvo a sektor nehnuteľností sú kľúčové faktory, ktoré čínsky dlh poháňajú do nebeských výšin. V polovici roka 2014 sa celkový dlh Číny vyšvihol až na 28 biliónov USD, zatiaľ čo v roku 2007 dlh dosahoval "len" 7 biliónov USD. Čínsky podiel dlhu k HDP tvorí 282 %, čo je oveľa viac než je tomu v USA. Zrejme najväčšie riziko pramení z toho, že polovica všetkých úverov je prepojená priamo alebo nepriamo s čínskym prehriatym realitným trhom. Neregulované tieňové bankovníctvo tvorí polovicu nových úverov, pričom dlh mnohých miestnych samospráv je neudržateľný. Avšak spoločnosť MGI odhaduje, že Čínska vláda má kapacitu pre sanáciu finančného sektora aj v prípade, ak by sa dlhová kríza mala v krajine viac prehĺbiť. Obrovskou výzvou bude pre Čínu znížiť riziko krízy v prípade rastu dlhu, bez toho by to brzdilo hospodársky rast.
Rýchly narásť tieňového bankovníctva je v Číne druhou oblasťou záujmu. Podľa odhadov najväčších subjektov tieňového bankovníctva tvoria úvery sumu celkom 6,5 bilióna USD, čo predstavuje 30 % čínskeho nesplateného dlhu (s výnimkou finančného sektora) a polovicu nových úverov. Väčšina úverov je poskytovaná na nehnuteľnosti. Medzi hlavné činnosti tieňového bankovníctva patrí správa cudzieho majetku v podobe trustov, ktoré investorom sľubuje vysoké výnosy, ďalej potom produkty správy aktív ponúkaných retailovým zákazníkom, poskytovanie vzájomných úverov medzi spoločnosťami a mikroúvery od radu ďalších neinštitucionalizovaných veriteľov. Trustové fondy aj produkty pre správu aktív sú z veľkej časti ponúkané bankovými domami a vytvárajú tak falošný dojem garancie. Tiež nie je celkom jasné, ktorí manažéri z týchto fondov riadia riziká. Trustové pôžičky zahŕňajú poskytovanie úverov medzi spoločnosťami navzájom. Takže v prípade, že jedna spoločnosť je neúspešná, môže to viesť k dominovému zlyhaniu.
Autorom je Eva Mahdalová, analytička Colosseum, a.s.
