oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA
Najnovšie údaje z Európy sú čoraz optimistickejšie, dúfajme, že to bude takto pokračovať. Ale debata sa vyvíja iným smerom. Či Európska centrálna banka neurobila "príliš málo a príliš neskoro", pokiaľ ide o program kvantitatívneho uvoľňovanie, ako zbraň proti deflácii "v japonskom štýle".
Je to diskusia, ktorá sa rozpútala ešte keď sa Federálny rezervný systém USA pustil do masívneho nákupu dlhopisov pred šiestimi rokmi. Avšak deflácia v Japonsku nebola spôsobená nedostatkom uvoľnenej menovej politiky. Mohli za to rôzne faktory na strane ponuky. Ani kvantitatívne uvoľňovanie sa nedá považovať za liek na defláciu. Ide o dočasný liek proti bolesti, ktorý by mal byť použitý v krátkom čase, zatiaľ čo prebehnú ťažké štrukturálne reformy. Skutočnosť, že "krátkodobé" sa zmenilo v USA na šesťročné obdobie len zdôrazňuje nedostatky v takejto liečbe.
Najväčší dôvod súčasného chaosu v Japonsku treba hľadať v jeho demografii. V skutočnosti je vekové rozdelenie obyvateľov krajiny jedným z najdôležitejších faktorov pri rozhodovaní o tom, či krajina môže dosiahnuť dlhodobý, anticyklický rast. Investori by sa mali zameriavať na spoločnosti a nie na krajiny. Tak či onak ale prekvitajúce národné hospodárstvo nikdy nie je na škodu. V Japonsku ale problém rastie v posledných niekoľkých desaťročiach kvôli prekvapivému odhodlaniu na poli prisťahovalectva, reformách práce a počtu žien na pracovisku. V roku 2013 zarobili muži v Japonsku o 132 percent viac ako ženy. V USA a Veľkej Británii to bolo niečo málo cez 50 percent, ale aj toto číslo bolo sklamaním, napriek tomu, že bolo oveľa lepšie ako v Japonsku. Miera pôrodnosti krajiny sa znížila z 1,8 dieťaťa na ženu v rokoch 1980-85 na 1,4 dieťaťa v rokoch 2010-2015. Čísla z Francúzska, Veľkej Británie a USA boli v prvom období vyššie a od vtedy ešte vzrástli. Japonsko má tiež najväčšiu očakávanú dĺžku života a v kombinácii s klesajúcou pôrodnosťou sa to dá považovať za dosť silný protivietor do plachiet, pokiaľ nemáte dostatočný prísun pracovníkov zo zahraničia.
Veľká časť rozvinutého sveta čelí podobným aj keď menej výrazným problémom ako má Japonsko. Nedá sa ale porovnávať prístup Japonska napríklad s Nemeckom. Berlín sa zameriava na pozitívnu imigráciu viac než ktorýkoľvek národ na svete. Ekonomika musí zostať konkurencieschopná, pretože pred príchodom eura nemecké reálne mzdy dlhodobo stagnovali, či dokonca klesali. Naopak japonskí zamestnanci sú chránení pracovnou politikou, prepúšťanie a znižovanie miezd je tam vzácne.
Ak sa Európa dostane z aktuálnych problémov, bude to vďaka reformám, nie kvôli kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Aj keď v prípade, že súčasný rast skutočne potrvá, budú sa niektorí snažiť tvrdiť, že práve QE bol ten magický liek. Ale to by bolo zavádzajúce. Mnohé európske národy musia podstúpiť toľko potrebné reformy. Francúzsko, Taliansko aj Grécko musia zmysluplne využiť čas. Japonsko má zúfalé výhľady, ale Európa na tom tak zle nie je. Z pohľadu demografie – pracovníkov, ktorí tvoria ekonomiku krajiny a spotrebiteľov, ktorí väčšinu z toho konzumujú. Politika musí riešiť, ako sa správanie a vkus pracovníkov a spotrebiteľov časom mení. Menová politika nikdy nemôže utvárať demografiu. Fiškálna politika môže. Posledných sedem rokov poukazuje na absencia dlhodobého zamerania sa na to druhé. Okrem toho, tradičný spôsob, akým je menová politika, nemá až taký vplyv na hospodárstvo zastúpené väčším podielom starších ľudí, ktorí už nebudú meniť svoje návyky, pokiaľ sa okolnosti nezmenia drasticky. K dispozícii je tiež dostatok dôkazov o tom, že demografický vývoj sa mení rýchlejšie a výraznejším spôsobom, než kedykoľvek predtým. Vyžaduje tak cielenejšiu, adresnejšiu politiku.
Existuje samozrejme množstvo ďalších faktorov, ktoré prispeli k nezávidenia hodnej situácii Japonska. Ale demografia a nedostatočné riešenie tohto problému je najvýznamnejším. Jedným z ďalších faktorov je preinvestovanie. Ale aj to úzko súvisí s rýchlo sa zhoršujúcou demografiou. Dnes Čína vyzerá znepokojujúcejšie ako Japonsko v roku 1980. Úroveň dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu už narástol a stále rastie. Krajina potrebuje finančnú flexibilitu ako odpoveď na starnutie populácie. Naopak, krajiny ako Filipíny, India, Izrael a Peru sú jedny z najatraktívnejších čo sa týka demografie a počtu obyvateľov v produktívnom veku. Majú predpoklady výrazne rásť v priebehu najbližších 25 rokov. Dlhodobý investor by sa preto mal poobzerať po niektorých silných domácich firmách práve tam.
