oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto:photl;SITA
Skutočnými problémami pre Európu sú pokračujúce stagnácie a rastúce fiškálne tlaky verejného sektora v nafúknutých sociálnych štátoch s rýchlo starnúcou populáciou.
Hoci sa grécka kríza dočkala prestávky, hospodárska situácia v Európe zostáva neveselá. Rast v eurozóne sa síce oproti úrovni, ktorá sa ešte pred pár mesiacmi blížila recesii, o niečo málo zvýšil, avšak prognózy Medzinárodného menového fondu pre roky 2015 a 2016 sotva presahujú 1 %. Nezamestnanosť ďalej prekonáva hranicu 11 % a medzi mladými ľuďmi je dvojnásobná, pričom v krajinách ako Grécko a Španielsko môžeme tieto údaje ešte dvakrát zvýšiť.
Vystúpenie Grécka z eurozóny by dnes pravdepodobne spôsobilo menší rozvrat ako pred pár rokmi. Štáty najviac ohrozené nákazou, Portugalsko, Španielsko a Taliansko, sú dnes z pohľadu trhov menej zraniteľné. Európska únia vytvorila záchranný fond a Európska centrálna banka odštartovala rozsiahly program nákupu dlhopisov.
Obnovenie rastu, príležitostí, prosperity a finančnej stability bude vyžadovať smelá riešenie piatich vzájomne súvisiacich problémov.
Problém prvý: fiškálny
Počty sú jednoduché: daňová sadzba potrebná na financovanie sociálnych výdavkov sa musí rovnať pomeru počtu ľudí poberajúcich dávky k počtu daňových poplatníkov (miera ekonomickej závislosti), vynásobenému priemernou výškou dávky v pomere ku zdanenému príjmu (náhradový pomer). Práve tieto počty viedli prezidenta Európskej centrálnej banky Maria Draghiho k vyhláseniu, že "európsky sociálny model už zomrel". Až príliš veľa Európanov poberá až príliš veľa dávok, avšak vlády sa zatiaľ tejto otázke v podstate vyhýbajú a navršujú mohutné dlhy, aby oddialili konečné zúčtovanie. Reforma, ktorá by sa zamerala na sociálne výdavky pre tých, ktorí ich skutočne potrebujú, mala prebehnúť už dávno.
Problém druhý: ekonomický
Rast v Európe ani zďaleka nedosahuje úroveň Spojených štátov, a to už niekoľko po sebe idúcich desaťročí. Ekonomická teória síce predpokladá aproximáciu životnej úrovne, avšak Európa zaostáva za USA o 30 i viac percent. Vysoké dane a zaťažujúca regulácia dusí trh práce rovnako ako potenciálne nové firmy. Prehnane štedrý systém sociálnych dávok odrádza od práce, prijímanie zamestnancov, investícií a rastu. Chronicky „šuchtavý“ rast nestačí na vytváranie príležitostí pre armádu nezamestnaných mladých ľudí.
Problém tretí: banková kríza
V Európe banky poskytujú približne 70 % úverov európskym ekonomikám, oproti 30 % v USA. Rad európskych bánk sú však zadlžení zombie, ktorých držia pri živote len núdzové verejné injekcie likvidity.
Problém štvrtý: menová kríza
Veľa prínosov eura ako cezhraničná cenová transparentnosť, nižšie transakčné náklady a inflačná dôveryhodnosť, si vyžadovalo opustenie nezávislej menovej politiky a plávajúcich devízových kurzov. Vzhľadom k obmedzeným medziregionálnym transferom a nižšej mobilite pracovnej sily to však znamená, že kontinent má oveľa menšiu schopnosť absorbovať rôznorodé šoky prostredníctvom takzvaných automatických stabilizátorov. Naproti tomu v USA sa ľudia z Michiganu postihnutého vysokou nezamestnanosťou sťahujú napríklad do Texasu, kde je pracovných miest habadej, hoci systém federálnych daní a transferov automaticky posiela peniaze opačným smerom, čo zmierňuje lokálne pokles.
Problém piaty: ťažký deficit vládnutia
Občania sú stále viac rozčarovaní z európskych elít a nadnárodných inštitúcií, ako je Európska komisia, ktorá zavádza pravidlá a regulácie idúce proti ekonomickým záujmom a suverenite ich krajín. Voliči sú znepokojení, ako naposledy ukázal výsledok volieb v Grécku. Nacionalistické zmýšľanie je na vzostupe a demagogické krajne pravicové aj krajne ľavicové strany naberajú v každých voľbách na sile.
Riešenie týchto problémov bude ťažké, ale nie nemožné. Základný problém je fiškálny, Európa sa nevyhne nutnosti oklieštiť svoje skostnatené sociálne štáty. Ak si to uvedomí a uskutoční nasledujúci rad vzájomne sa posilňujúcej politiky, potom sa môže zo súčasnej apatie vymaniť.
Stredobodom tohto úsilia bude musieť byť postupná fiškálna konsolidácia, teda zníženie predpokladaného budúceho objemu vládnych výdavkov, a tým aj budúcich daňových sadzieb. Toto opatrenie by sa malo skombinovať s mutáciou nejakej časti záväzkov vysoko zadlžených krajín. Tie by sa definovali ako krajina s pomerom dlhu k HDP vyšším ako napríklad 60 % alebo 70 % a s miernym odpísaním dlhu výmenou za dlhodobé dlhopisy s nulovým kupónom. Ako vzor by mohli slúžiť "Bradyho dlhopisy", ktoré USA použili pri riešení latinskoamerickej dlhovej krízy v 90. rokoch.
Existencia európskych bankových zombie sa zase bude musieť rýchlo vyriešiť akvizíciou, alebo dočasným prevzatím, očistením a predajom aktív, ako to počas krízy amerických družstevných bánk v 80. rokoch robila Resolution Trust Corporation. Zároveň musia byť zavedené štrukturálne reformy, ktoré zvyšujú flexibilitu trhu práce a obmedzujú byrokraciu a s ňou súvisiace prekážky vzniku nových firiem.
A konečne by eurozóna mala zaviesť dvojkoľajové euro s kolísavým kurzom, túto myšlienku presadzuje americký ekonóm Allan Meltzer. Spolu s tým by sa mali formulovať systémové pravidlá, ktoré by stanovovali, kedy bude členská krajina eurozóny degradovaná do skupiny "euro B" alebo povýšená na "euro A". Takéto kompromisné riešenie, nazvime ho "znehodnotením bez vystúpenia", by zamedzilo niektorým, ale nie všetkým, problémom spojeným s úplným odchodom danej krajiny z eurozóny. Vytvoril by sa vlastný súbor stimulov, ktorý by v konečnom dôsledku tlačil jednotlivé krajiny k tomu, aby sa snažili vyhnúť degradácii do druhej skupiny, rovnako ako sa futbalové tímy snažia nezostúpiť do nižšej ligy.
Dohromady by tieto politické opatrenia zmenšili suverénny dlh, znížili úrokové sadzby, zmiernili daňové tlaky, umožnili štátom zvýšiť konkurencieschopnosť pri nižších obetiach na životnej úrovni a ukázali Európe cestu k prosperite. Vedúci predstavitelia EÚ sa zatiaľ uberajú najľahšou a najmenej produktívnou cestou a vznikajúce problémy riešia dočasnými a čiastočnými záplatami. Možnosť žiarivejšej ekonomickej budúcnosti by však mala byť natoľko lákavou odmenou, že prebudí rovnakého vodcovského ducha, aký vyviedol Európu z popola druhej svetovej vojny.
Autorom je Michael J. Boskin, profesor ekonómie na Stanford University
