oPeniazoch.sk, fastcoexist Foto: SITA
Dnes je to s prácou ťažké. Nájsť si takú, ktorá vás bude napĺňať a navyše vás aj uživí, zostáva len snom. Vo väčšine prípadov zamestnanci po čase už nenávidia svoju prácu, prípadne radšej dajú výpoveď, len aby mohli ísť robiť niečo iné. Ak chodíte s odporom do práce, kde trávite väčšinu svojho času, možno vám už mysľou prebehla táto odvážna otázka. Skutočne musíme pracovať?
Fascinujúca esej britského spisovateľa Briana Deana tvrdí, že by sme mali preformulovať charakteristiku práce. Nahradiť ju pojmom antipráca. „ Antipráca je morálnou alternatívou k posadnutosti prácou, ktorá trápi našu spoločnosť už príliš dlho. Je to projekt, ktorý radikálne preformuluje pojem práca a voľný čas. Je to tiež kognitívne antidotum zhubnej kultúry "tvrdej práce", ktorá sa usadil v našich mysliach, rovnako ako náš drahocenný čas.“
Práca nás môže vyčerpávať, demoralizovať a často zanechať v chudobe. Ale my máme potrebu stále pracovať, ide o akúsi posadnutosť. Americkí zamestnanci napríklad pracujú o stovky hodín viac každý rok než ich kolegovia vo Veľkej Británii a takmer o 500 hodín za rok viac ako francúzski pracovníci. Tvrdia to štatistiky Medzinárodnej organizácie práce. Čoraz dlhšie sme v kancelárii a čoraz menej spíme. Ale myšlienka ťažkého pracanta sa objavuje už v histórii. Dean píše o tom, ako tento názor rástol v puritánskej dobe, keď odsudzovali lenivých, písal sa rok 1500, ale táto predstava pretrvala do dnes. Ten, kto si nehľadá prácu a žije zo sociálnych dávok je stále vnímaný ako čierna ovca spoločnosti.
Ale dnes, ako sa postupne čoraz viac presadzujú technológie a rastie počet nadbytočných pracovných miest, by sme sa možno mali pozrieť na prácu z inej perspektívy. Pred dvadsiatimi rokmi odhadoval Jeremy Rifkin, americký ekonóm, prognostik, ale aj environmentalista, politológ, publicista a filozof, že asi 75 % pracovných miest v priemyselných krajinách, tvoria úlohy, ktoré by mohli byť aspoň čiastočne automatizované. Ako sa umelá inteligencia vylepšuje percento samozrejme stúpa. "Spoločnosť, zdá sa tento fakt do značnej miery vidieť nechce," hovorí Dean. "Stále pretrváva presvedčenie, že môžeme dosiahnuť akúsi plnú zamestnanosť. Podľa Rifkina je to nezmysel, pokiaľ budeme vytvárať pracovné miesta len kvôli tomu, aby ľudia mohli pracovať. A to zdá sa, spoločnosť bude robiť. Kamkoľvek sa pozriete, tam sú hlúpe, zbytočné (a pravdepodobne ekologicky deštruktívne) pracovné miesta."
Ak nebudeme pracovať, ako budeme platiť nájom? Dean podporuje myšlienku bezpodmienečného základného príjmu. Systému, v ktorom spoločnosť vypláca dostatok na uspokojenie základných potrieb každého, takže všetci môžu tráviť svoj čas tým, čo ich skutočne napĺňa. "Spoločnosť neustále bohatne, dokonca aj tradičné ukazovatele o tom hovoria, napr. HDP. Ale bohatstvo sa stále viac a viac koncentruje v rukách niekoľkých jedincov. Takže, otázka v prvom rade nemieri na prácu, ale na to, ako zdieľať bohatstvo viac spravodlivo a ľudsky."
"Dôvodom, prečo to už nie je o práci je, že väčšina bohatstva už nepochádza z ľudskej práce," dodáva. "Ale zo spôsobu, akým je to zvyčajne prezentované, nadobudnete pocit, že problémom je lenivosť a zaháľanie. Preto treba dostať ľudí späť do práce. Ale globálny ekonomický kolaps nebol spôsobený ľudskou lenivosťou a ani tie predchádzajúce recesie."
Ak by sme všetci dostávali univerzálny základný príjem, neznamenalo by to, že by sme všetci prestali pracovať. Len ďaleko menej ľudí by skutočne muselo chodiť do práce, aby motor ekonomiky neskapal. Dosiahnuť sa to dá vďaka technologickému pokroku a ďalším vylepšeniam efektivity a produktivity. "To však neznamená, že ľudská práca nie je potrebná, samozrejme je," hovorí Dean. "Ale keď sa pozriete na údaje o požiadavkách na ľudskú pracovnú silu, povedzme pri výrobe potravín, môžete vidieť ako ohromujúci efekt pokroku znížil požiadavky na nepatrný zlomok z predchádzajúcich období."
Podľa iných názorov by univerzálny základný príjem mohlo pomôcť financovať zrušenie daňových medzier pre bohatých. A aj keď táto myšlienka sa dnes teoreticky objavuje v niekoľkých krajinách, napríklad vlaňajšie referendu vo Švajčiarsku, ročný príjem vo výške 30 000 švajčiarskych frankov, ako znel návrh, by podľa prepočtov stačil len na prežitie.
Dean dúfa, že čoraz viac ľudí sa začne zaoberať spoločenskou otázkou práce. "Antipráca je môj spôsob, ako čeliť obrovským sociálnym prekážkam na ceste k zmene," hovorí. "Táto prekážka je spôsob práce, ale najmä nulová nezamestnanosť. Práca je morálne koncipovaná ako niečo neodmysliteľné, cnostné a nevyhnutné. Je to morálny argument, ktorý zvyčajne nie je spochybňovaný ani skúmaný. Treba ju proste brať ako samozrejmosť."
