oPeniazoch.sk, The Telegraph Foto: SITA
Francúzsko je v šoku, na jej demokraciu zaútočili barbarskí a krvilační teroristi. Boli zabití novinári a policajti, ktorí ich chránili. Na Západ dorazila nová forma terorizmu a verejnosť bude stále viac požadovať, aby vlády dostali situáciu pod kontrolu. Aby násilníci dostali nemilosrdný trest a boli prijaté opatrenia, ktoré zabránia ďalším útokom. Vo Francúzsku sa môže prejaviť aj negatívny dopad na ekonomiku, určite sa bude týkať spotrebiteľskej dôvery.
Avšak ani teroristické útoky v USA z 11. septembra, ktoré viedli k uzavretiu akciového trhu, nakoniec nemali na HDP veľký dopad. Stratený rast potom rýchlo dohnali a skutočný ekonomický význam mali následné politické reakcie sveta na Spojené štáty. To isté sa môže stať vo Francúzsku v prípade, že terorizmus zmení verejnú mienku a zvýši popularitu extrémistických strán. Národný front Marine Le Penovej a jej škaredá zmes demagogického populizmu si už tak vedie hrozivo dobre a aktivuje voliča zo strany extrémnej pravice aj ľavice. Jej strana sa stavia negatívne k bohatým ľuďom, k veľkým firmám, aj k cudzincom. Protestuje proti globalizácii, vrátane voľného obchodu a imigrácie.
Pozíciu Národného frontu ukážu regionálne voľby naplánované na marec. Ak hlavné politické strany nenájdu spôsob, ako na novú situáciu reagovať, môže dôjsť aj k tomu, že Le Penová zvíťazí. Potom by išlo o jasnú známku toho, že EÚ a euro končí. Politička totiž sľúbila, že Francúzsko odíde z EÚ i eurozóny. Odchod by pritom prebiehal tým najhorším možným spôsobom. Teoreticky by mohlo dôjsť k rozumnému rozchodu krajín spojených v oboch úniách. Le Penová ale sleduje agresívnu a protekcionistickú politiku a jej výsledkom by nebol obchodný blok či iné zmysluplné zoskupenie, ale deštruktívna kríza. Išlo by tak o rozdelenie, ktoré je veľmi vzdialené myšlienke Britov a následný šok by sa dal porovnať s vytvorením obchodných bariér počas Veľkej depresie.
Francúzsko dlhodobo trpí neadekvátnou ekonomickou politikou. Rad voličov je tak stále viac naklonený extrémistickým stranám. Ekonomika minulý rok pravdepodobne rástla len o 0,4 %, tento rok bude rast v najlepšom prípade anemický. Verejné výdavky v pomere k HDP ale ďalej rastú a v minulom roku dosiahli pätnásťmesačné maximá.
Veľké množstvo zdrojov je tak alokovaných vládou, a to na základe politických priorít a nakupovaniu hlasov voličov, nie na základe spotrebiteľských preferencií. Bujnejú zlé projekty, klesá produktivita, netvoria sa nové pracovné miesta. Minister Emmanuel Macron síce presadil reformy na ponukovej strane ekonomiky, dostatočné ale nie sú. Rast nezamestnanosti tak stále zvyšuje popularitu Le Penovej. K tomu sa pridáva stagnácia, vysoká zločinnosť, nekompetentné ekonomické vedenie a tiež radikalizovaní a do spoločnosti zle začlenení imigranti. Dúfajme, že si Francúzsko svoje problémy vyrieši skôr, než bude neskoro.
Autorom je Allister Heath pre The Telegraph
