oPeniazoch.sk, qz Foto: SITA
Výhradne preto, že niečo narástlo na cene ešte neznamená, že to bola nutne dobrá investícia. Kameňom modernej teórie investovania je, že výnosy sa musia posudzovať mierou rizika. Ale dá sa to nejako merať?
Samozrejme. Konvenčnou metrikou je tzv. Sharpe pomer. Je to metodika založená na práci finančného ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny Williama F. Sharpea, ktorý propagoval spôsoby merania vhodnosti investičných výnosov proti trhovým rizikám. Ide teda o mieru prémie k podstúpenému riziku. Sharpe ratio berie do úvahy celkové riziko (a nie benchmark) a preto sa hodí aj na porovnávanie fondov naprieč všetkými kategóriami. Čím väčšie je číslo, ktoré po výpočte dostaneme, tým je vyšší výnos, ktorý investície dosiahla na jednotku rizika. Logicky potom vychádza, že vysoké výnosy majú tendenciu ísť ruka v ruke s vysokým rizikom. Ale nie vždy.
Niekedy sa nájdu úžasne veľké investície, ktoré sľubujú relatívne hladký priebeh a veľké výnosy. To je prípad európskych dlhopisov v posledných niekoľkých rokoch. Podľa čísel Credit Suisse boli dlhopisy z Írska, Španielska a Talianska v ostatných rokoch jedny z najlepších investícií zpohľadu rizikovosti. Investori do štátnych dlhopisov z Írska, Španielska a Talianska si užili celkové výnosy 26 %, 27 % respektíve 23 % v priebehu posledných dvoch rokov. Ako tvrdia analytici Credit Suisse, v prípade tých portugalských dokonca až 31 %.
Prepad výnosy dlhopisov problémových európskych krajín nenastal preto, že by sa ekonomické vyhliadky týchto krajín o toľko zlepšili. V skutočnosti práve naopak, dokonca sa zhoršili. Talianska nezamestnanosť sa práve dotkla nového rekordu, dosiahla viac ako 13 %. A v týchto krajinách dosiahli len malý alebo žiadny pokrok v splácaní svojich dlhov v pomere k nelichotivým číslam HDP. Tak prečo investori aj naďalej hromadia tieto dlhopisy?
Čakajú, čo spraví ECB pod vedením Maria Draghiho, ktorý presvedčil trhy, že nakoniec prikročí k nákupu veľkého množstva európskeho vládneho dlhu v prípade, že bude potrebné zachrániť menovú úniu. Je pozoruhodné, že k tomu pristúpi po takmer nulových doterajších krokoch zo strany banky, ktorá nedokázala prostredníctvom svojho vplyvy postrčiť trhy smerom, akým potrebuje. A tak sa hodina H blíži. Tým, že sa v ostatnom čase preukázala v eurozóne jednoznačná deflácia, očakáva sa, že centrálna banka spustí podľa šablóny FEDu nákupné program štátnych dlhopisov. Už na svojom januárovom zasadnutí by to mohla Rada guvernérov odhlasovať. Ale aká je šanca, že sa tak skutočne stane? Pokiaľ ide o ECB, je tu vždy istá pravdepodobnosť, že trhy trochu sklame. Ak Draghi splní svoj sľub, že urobí čokoľvek, aby bola zaručená budúcnosť eurozóny, pozoruhodne vysoké výnosy na európskych dlhopisových trhoch sa môžu veľmi rýchlo vytratiť.
