oPeniazoch.sk, goldcore;zerohedge Foto:SITA
Slabé zisky, riziká právnych sporov a zmena systému participácie na stratách z prípadných odpisov. To všetko negatívne ovplyvňuje výhľad európskeho bankového sektora na rok 2015. Bankový sektor bude kvôli tomu náchylný na negatívne šoky reagovať prehnane, varujú ratingové agentúry.
"Na európsky bankový sektor budú dopadať slabé makroekonomické podmienky. Nízka ziskovosť bánk povedie k tomu, že sektor zostane štrukturálne zraniteľný," varuje Carola Schuler, analytička z Moody's pre Európu, Blízky východ a Afriku.
Ratingové agentúry považujú opatrenia, ktoré zamedzujú vládnym záchranným operáciám v prípade problémov bánk a nútia na stratách z odpisov participovať držiteľov bankových dlhopisov, za dôvod pre zhoršenie výhľadu ratingu finančných inštitúcií.
"Európsky mechanizmus vnútornej záchrany, takzvaný bail-in, znižuje predvídateľnosti štátnej pomoci," tvrdí výkonný riaditeľ S&P Stefan Best. Agentúra preto na vybrané európske banky drží negatívny výhľad. Začiatkom januára sa tiež chystá zrevidovať úverové ratingy bánk v Rakúsku, Nemecku a vo Veľkej Británii. V troch krajinách, ktoré plánujú zakomponovať európske bankové pravidlá do národných zákonníkov ešte pred januárom 2016.
Z veľkých bánk s negatívnym výhľadom, ktoré v minulosti využili vládnu podporu, figurujú na zozname S&P rakúske Erste Group a Raiffeisen Zentralbank, nemecká Deutsche Bank a Commerzbank a britské Barclays, HSBC, Lloyds a RBS.
Predikcia ratingových agentúr prichádzajú po zhoršení výhľadu rastu eurozóny zo strany ECB. Varovania ratingových agentúr pred dopadmi zmien v systéme participácie na stratách veľkých bánk sú ale zatiaľ prehliadané. Už v marci tohto roka ratingová agentúra S&P varovala, že posun smerom k "bail-in" – na záchrane sa podieľajú veritelia banky a majitelia vkladov a odklon od "bail-out", kedy zachraňuje vonkajšie autorita – štát, centrálna banka znamená riziko pre európske banky a ich úverové ratingy.
Bank of England, ktorá plánuje prinútiť akcionárov a sporiteľov znášať náklady záchrany krachujúcich bánk, viedla tento rok v auguste Moody's k zníženiu výhľadu na britský bankový sektor. Výhľad bol znížený zo "stabilného" na "negatívny" s odkazom na svetový trend presadzovania nových pravidiel participácie veriteľov a sporiteľov.
Moody's varovala pred prijímaním nových pravidiel za posledných mesiacov už niekoľkokrát. V júni tohto roka kvôli tomu znížila výhľad pre kanadské bankové dlhopisy na "negatívny".
Bail-in v priamom prenose zažili sporitelia v niektorých cyperských bankách. Konfiškácia často viac ako polovice ich vkladov prebehla za jedinú noc.
Nedávne zasadnutie G20 v Brisbane bolo ďalším krokom smerom k režimom novej participácie na stratách veľkých bánk. Viac ako sedem rokov od začiatku finančnej krízy banky podnikli kroky smerom k lepšej finančnej stabilite, stále ale v určitých oblastiach zápasia s problémami a predstavujú pre finančný systém riziko.
Posun Západu smerom k režimom bail-in, v ktorých môžu systémovo dôležité banky konfiškovať depozitá jednotlivcov a firiem, prebieha prakticky bez toho, aby sa k nemu verejnosť mohla vyjadriť a diskutovať jeho riziká a možné dôsledky.
Táto politika bola prvýkrát "podstrčená" na Cypre, keď sa jeho nafúknutý finančný sektor dostal do problémov začiatkom roka 2013. Vklady bánk boli vtedy prvýkrát považované za súčasť bankového kapitálu a vklady v hodnote vyše 100-tisíc eur tak boli násilím konvertované do akcií teraz bezcennej banky. V prípade Cypru nebolo aplikované žiadne zákonné pravidlo, pretože Cyprus "bol prístavom špinavých ruských peňazí". Toky podobne diskutabilných peňazí z celého sveta do Londýna a Veľkej Británie alebo do New Yorku a Spojených štátov ale všetci prehliadajú.
Debata v Európe pokračuje. Niektorí súhlasia, iní naopak odmietajú, aby sa participácia sporiteľov na odpisoch stala novým normálom. Írsky minister financií na stretnutí finančných ministrov EÚ v júni 2013 pripustil, že bail-in je teraz novým pravidlom.
Anthony Browne z British Bankers Association vyhlásil, že bankový sektor prijatím nových pravidiel podporuje a považuje ho za dôležitý krok pre odstránenie fenoménu too big to fail. Systém by podľa neho zabezpečil, že by banky už nikdy nezachraňoval daňovníci.
Nikto ale nespomenul, že v novom zriadení by depozitá neboli nedotknuteľné ako predtým (do schémy záchrany banky by totiž mohli vstúpiť držitelia dlhopisov i sporitelia bánk). Tiež neboli zodpovedané otázky týkajúce sa rizík, ktoré táto štruktúra môže pre rôzne subjekty z celého sveta znamenať.
Na summite v Brisbane boli oznámené nové opatrenia riešiace kapitálové požiadavky zhruba 30 svetových systémovo dôležitých bánk. Oznámenie bolo označené bankármi za triumf daňových poplatníkov. Podľa novej regulácie sú systémovo dôležité banky nútené držať v rezervách 16 až 25 % kapitálu pre prípad vzniku bankovej krízy. Najdôležitejším prvkom nového systému je, že vzájomná povinnosť bánk plynúca z ich aktivít na derivátových trhoch je prioritná pred väčšími depozitmi. V USA zahŕňal v marci 2013 derivátový trh finančné transakcie v hodnote 297,5 bilióna USD. Depozitá komerčných bánk boli ohodnotené len na 9,3 bilióna USD.
Pokiaľ k odpisom bánk bude dochádzať, čo je takmer isté vo chvíli, keď sa banky dostanú do problémov, existuje značné riziko, že už len tieto samotné odpisy povedú k prepadu spotrebiteľskej a firemnej dôvery, pretože spotrebiteľom a firmám bude hroziť konfiškácia vkladov. Takto neisté a zložité ekonomické prostredie povedie k recesiám, depresiám a ekonomickej nákaze.
Väčšinu z dlhopisov držia penzijné fondy, poisťovne a investori obchodujúci na páku, ako sú hedžové fondy. Ak bude väčšina z odpísateľných dlhopisov držaná investormi s pákou, potom je tu riziko nákazy, ktoré sa bude šíriť naprieč finančným systémom, aby sa potom ako bumerang vrátilo k bankám.
