oPeniazoch.sk, bloomberg Foto:photl; SITA
Severský región sa môže pochváliť najmenšou nerovnosťou medzi pohlaviami na svete. Napriek tomu sa ale rozdiel v príjmoch stále zväčšuje.
Žien na pracovných pozíciách v bankách a poisťovniach vo Švédsku, Nórsku, Dánsku, Fínsku a na Islandue je o tretinu menej, než ich mužských náprotivkov. V žiadnom inom odvetví, od výrobcov liekov až po producentov ropy v Nórsku, nie je tak veľký platový rozdiel. Vyplýva to z údajov Európskej komisie.
"Je to ťažký boj," tvrdí Laila Bustedová, ktorá stála na čele oddelenia rodovej rovnosti dánskej konfederácie odborových zväzov osem rokov. "Dokonca aj ženy si myslia, že diskriminácia tu v Dánsku neexistuje. Máme rovnakú príležitosť."
Údaje ale naznačujú, že banky sa stávajú jednou z posledných bášt diskriminácie na základe pohlavia. Zatiaľ čo údaje World Economic Forum ukazujú, že kultúra v školstve, zdravotníctve a politike v severskom regióne má za následok najmenší rozdiel medzi pohlaviami na svete, financie sú zatiaľ imúnne voči tomuto vývoju. Pia Andreasen, senior viceprezidentka pre ľudské zdroje v Danske Bank tvrdí, že mzdové ohodnotenia odrážajú rôznu úroveň odborných znalostí, nie pohlavie.
"Tradične sú ženy na pracovných miestach, ktoré nevedú v rebríčku smerom k vrcholu, zatiaľ čo muži sa usilujú získať najvyšší plat a najäčšiu prestíž," povedala Karen Froesigová, 56 ročná výkonná riaditeľka Sydbank v Dánsku. Vlani zarobila asi 888 000 dolárov, uvádza sa vo výročnej správe Sydbank. To sa ale nedá porovnávať s príjmom 2,7 milióna dolárov, ktoré vlani zarobil generálny riaditeľ spoločnosti Nordea Bank AB, Christian Clausen. A už vôbec nie s Jamie Dimonom, generálnym riaditeľom spoločnosti JPMorgan Chase & Co., ktorý v roku 2013 zarobil asi 20 miliónov dolárov.
Rozdiely v odmeňovaní medzi zamestnancami škandinávskych bánk sú najmenšie v Dánsku, kde ženy v priemere zarobia o 22 percent menej ako ich mužskí kolegovia, a najväčší rozdiel je vo Fínsku, 35 percent. Hovoria o tom neupravené štatistiky Európskej komisie.
Švédske bankárky zarábajú o 31 percent menej a nórske dostanú len 70 percent toho, čo ich mužskí kolegovia. Na Islande je rozdiely v odmeňovaní vo výške 34 percent. "Môžeme nájsť naozaj dobré vysvetlenie pre rozdielne platy, ale aj naozaj zlé," tvrdí Mariane Dissingová, výkonná riaditeľka Asociácie dánskych zamestnávateľov pre finančný sektor. Diskriminácia na základe pohlavia "je nezákonná a nedáva zmysel."
Annika Falkengren, generálna riaditeľka banky SEB AB si myslí, že Švédsko musí urobiť viac, aby dosiahlo rodovú rovnosť v podnikovej sfére. V dávnejšom rozhovore pre Bloomberg varovala pred "oslavami " vo Švédsku, pretože tam nie je stále dosť žien na vrcholových postoch.
Firmy, ktoré majú menej žien v manažmente, pravdepodobne nedosiahnu výkonnosť tých, ktoré sa rovnako pozerajú na obe pohlavia. Firmy, kde sú ženy vo vedúcich pozíciách zarábajú viac a platia viac investorom, vyplýva to zo štúdie Credit Suisse Research Institute zo septembra tohto roka. Napriek tomu, ženám v bankovníctve vyššie postavenie nezaručuje aj vyšší plat.
Aj fínske ženy v manažmente zarábajú menej ako muži, v priemere o 40 percent. V Dánsku, až o 79 percent, podľa dánskeho štatistického úradu.
Hovoriť o plate je "tabu" a často si ženy neuvedomujú, že sú diskriminované, píše Kenn Warming, spoluautor správy o platových rozdieloch medzi pohlaviami zverejnených dánskym Inštitútom pre ľudské práva. "Ženy reagujú najprv hlúpo, obviňujú sa, že si nedokázali vyjednať lepšie mzdové ohodnotenie. Tiež sa boja, že ich vyhodia a že sa budú musieť vysporiadať s ekonomickými dôsledkami." Ženy sú totiž prvé na odstrel, keď sa spoločnosti rozhodnú znižovať stavy.
Cristina Lage, ktorá spravuje majetok vo výške cca 100 miliárd korún (16,7 miliardy dolárov) ako generálna riaditeľka Unipension I / S, si myslí, že rozdiely v odmeňovaní by zmizli, ak by ženy pristúpili na rovnaký scenár, akým sa riadia muži. "Keby boli ženy rovnako náročné ako muži, nevidím žiadne štrukturálne problémy, ktoré by bránili rovnakému odmeňovaniu," povedala.
