oPeniazoch.sk, MTI Foto: SITA
Hospodársky blahobyt je založené na existencii vedomostnej spoločnosti, ktorú dokážu zaručiť len liberálne demokracie. Systém neliberálnej demokracie tak nie je vhodný pre vytvorenie širokej a dlhodobej prosperity. To sú slová Josepha E. Stiglitza, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu počas nedávnej prednášky v Budapešti.
Spoločnosť založená na vedomostiach je len otázka ekonomiky. Podľa Josepha Stiglitza sa ale musí zmeniť myslenie a hlavne sa musí vytvoriť silný politický a inštitucionálny systém založený na sociálnych normách. A to je možné len v liberálnej demokracii.
Podľa Stiglitza je základným pilierom vytvorenia blahobytu vzdelanie. Nasleduje vylepšenie účinnosti a bohaté zdroje. Stiglitz zdôrazňuje, že za ekonomické nerovnosti platíme privysokú cenu. Ekonomická nerovnosť vytvára politické nerovnosti, tým vznikajú pravidlá, ktoré len prehlbujú ekonomickú nerovnosť. Ide o začarovaný kruh.
Podľa Josepha Stiglitza, je potrebné vytvoriť právny štát, ktorý chráni slabých. Dodal, že občas zákon ochraňuje bohatých, ako napríklad v Rusku, kde využívajú právny systém na vytváranie ešte väčších nerovností. V takýchto neliberálnych systémoch absentuje protiváha, nerozdeľuje sa rovnomerne hospodárska prosperita, dodal. Ruský model by nikto nemal považovať za úspech, zdôraznil. Čísla rastu sú priemerné, ale celý systém je postavený na príjmoch z ropy a zemného plynu a nie na správnom riadení hospodárstva. Došlo k degradácii priemyslu, znižuje sa priemerná dĺžka života a to je znakom nefunkčnej spoločnosti, upozornil.
Podľa Stiglitza v skúške poskytnúť široký záber blahobytu zlyhali aj Spojené štáty. Z ekonomického rastu nemajú prospech všetci. V Amerike je demokracia, kde majú peniaze neprimerane veľký vplyv.
V Eurozóne vidí Stiglitz základný problém v samotnom systéme eura. Euro bol politický projekt, ale chýbala politická vôľa dotiahnuť veci do úplného konca. Problém nie sú členské krajiny, ale štruktúra eurozóny. To už ale uznalo viacero politických lídrov, ale niektorí stále nie, najdôležitejšou výnimkou je podľa Stiglitza Nemecko.
Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu na svojej prednáške v Budapešti zdôraznil, že voľné trhy samy o sebe nemusia nutne podporovať vytvorenie vedomostnej spoločnosti, v niektorých prípadoch sú nutné vládne intervencie. Napríklad výskum by mal byť podporovaný, pretože ak sa obmedzuje, tak sa jedným ťahom obmedzuje aj hospodársky rast.
