oPeniazoch.sk, poznan.gazeta Foto: agencija gazeta
Protagonista príbehu je Aleksander Gawronik, narodený 30.augusta 1948 v Poznani. Nevedno, či bol malý Alexander slušné dieťa, alebo trhal muchám krídla. Je to jedináčik, ktorý večne sedel doma. „Získal som tým dobré mravy, čo sa mi v budúcnosti hodilo,“ tvrdil v jednom z rozhovorov.
Prvé veľké rozhodnutie, ktoré v živote urobil, bol vstup do radov Zväzu socialistickej mládeže. Tu sa tvaroval jeho charakter a naberal potrebné skúsenosti. V roku 1966 sa stal hrdým absolventom Večernej univerzity marxizmu-leninizmu a ako zrelý a vzdelaný jedinec, vstupuje do komunistickej strany, kde sa rýchlo z radového člena stáva horlivý aktivista. "Bol som zvedavý na aktuálnu ideológiu," hovorí o tomto období Gawronik. Nevidel v tom žiaden rozpor, že v rovnakom období chodil aj do kostola. Oženil sa keď mal 20 rokov a jeden deň.
Mladý Oleg sa angažoval aj ako pomocná stráž verejnej bezpečnosti, neskôr už ako súdruh Aleksander nastúpil na plný úväzok do Štátnej bezpečnosti. Podľa osvedčenia od polície, ktoré tak s obľubou ukazuje, pracoval presne dva a pol mesiaca v sekcii hospodárskych trestných činov. Opísal ju ako "veľmi zaujímavú prácu." Ako sám tvrdí, do tajnej polície sa prihlásil len preto, aby zistil, ako tajná služba zlomila jeho otca.
Aby strane vrátil všetko to dobro, ktorého sa mu ušlo, Gawronik preukazuje značnú osobnú iniciatívu. Na oplátku ho posielajú študovať na Právnickú fakultu Varšavskej univerzity. Rok 1978 je v jeho živote veľkou záhadou, nikto nevie prečo vrátil stranícku knižku, ale po takomto geste bolo jasné, že ho uvoľnia z funkcie riaditeľa štátneho podniku.
Všetko zlé je na niečo dobré. V prípade Gawronika to bolo prepustenie z teplého štátneho miestečka. Pán Aleksander sa stal priekopníkom poľského podnikania. Najskôr to skúšal s hydinou, potom s hríbmi, servisoval autá a ponúkal administratívnu výpomoc kanceláriám. Počas tohto obdobia získal rozsiahle skúsenosti v oblasti malého a stredného podnikania. To všetko v dobe, keď obchodníkov opovržlivo nazývali príživníci. Aleksander Gawronik sa spriatelil s podpredsedom vlády Ireneuszom Sekulom, ktorého politická kariéra skončila tragicky. Spáchal samovraždu keď si brokovnicou rozstrieľal hrudník a žalúdok. Ešte pred tým, ako si siahol na život bol konzultantom pre rôzne projekty, ktoré sa stali základom pre "voľný trh, poľskej demokracie."
Výsledkom bolo vládou schválené rozhodnutie, ktorým sa povoľuje prevádzka súkromných zmenární. Gawronik si na západnej hranici otvára sieť na výmenu valút. Tá ho v roku 1990 vystrelila na prvé miesto v historicky prvom zozname najbohatších Poliakov, ktorý zostavil týždenník Wprost. Vnútroštátny biznis postupne začal dobývať medzinárodné trhy. Gawronik sa spojil s nemeckou firmou "tax free", na základe dohody mohli Poliaci nakupujúci v Nemecku využiť sieť Gawronikových zmenární pre vrátenie dph vo výške 14 %. Gawronik príjmy ihneď investoval, napríklad do akcií poľského Tonsilu.
Ako sa cítil v marci 1989, ešte pred pádom režimu v Poľsku, ako bohatý muž označovaný za obchodné žraloka? "Necitil som sa nijak, Chcel som sa len vyspať. Bol to môj sen, vyspať sa," V tom čase získava prezývku "Pán kufrík" pretože ešte pred oficiálnym spustením zmenární kúpil od vekslákov tisíc nemeckých mariek a schoval ich do malého kufra.
V roku 1991 si otvára prvú súkromnú čerpaciu stanicu v Poľsku.Okrem stojanov mala pumpa aj obchod a dokonca aj umývačku. V tom čase to normálne nebolo.
Práca v oblasti financií naučila Aleksandra Gawronika opatrnosti. Rozhodol sa založiť novú spoločnosť s veľavravným názvom „Sezam". Firma sa zaoberala ochranou osôb, majetku a sprievodom cenných zásielok. Aleksander Gawronik sa preslávil aj ako správca konkurznej podstaty a veľký reformátor neúspešných podnikov. V roku 1991, keď sa stal riaditeľom spoločnosti Art-B, prišiel príkaz na jeho zadržanie z dôvodu sprenevery majetku v hodnote 7,6 miliardy starých zlotých a zároveň prelievanie kapitálu 10 miliárd starých zlotých na účet jeho spoločnosti.
Priekopník podnikania je po 3 týždňoch na kauciu z väzby prepustený. Gawronik sa rozhodol dohnať stratený čas aj peniaze. V roku 1993 zakladá novú firmu a stáva sa prezidentom holdingu. Právnici mu odporučili, v súvislosti so súdnym konaním, najúčinnejšiu obranu. Týmto spôsobom sa v nastávajúcich voľbách zrodil nezávislý senátor poznanského vojvodstva Aleksander Gawornik. Po prísahe dostal imunitu a Horná snemovňa ho odmieta vydať súdu. Nový senátor získal dôveru svojich kolegov, zverili mu pozíciu vo Výbore pre národné hospodárstvo, v Regulačnej komisii a v podvýbore pre senátne záležitosti a regionálnu politiku. Nasledujúcich 7 rokov žil v tichosti.
V roku 2001 zatkli Aleksandra G. opäť, tentoraz kvôli podozreniu z daňových a colných podvodov. Po 11 rokoch od prvého zatknutia vydáva Okresný súd v Słubici v roku 2004 rozsudok. Osem rokov väzenia a počas 200 dní denná sadzba pokuty vo výške 250 zlotých. To je trest za daňové podvody vo výške viac ako 9 miliónov zlotých. Obžalovaný obhajoval svoju nevinu tým, že za podvod by mali niesť zodpovednosť jeho nepoctiví zamestnanci. Za dobré správanie a účasť na resocializácii bol senátor Gawronik prepustený z väzby v roku 2009, teda 11 mesiacov pred dátumom uplynutia trestu.
Slobodu si užíval až do roku 2011, kedy dostal 350 dní odňatia slobody výmenou za pokuty ktoré nezaplatil. Skončilo to domácim väzením s elektronickým náramkom na nohe. V Poznani ste ho mohli stretnúť v centre mesta na bicykli, alebo ako posedáva v kaviarni.
Píše sa rok 2014 a legendárny hrdina, priekopník poľského podnikania a demokrat sa opäť stretá so zákonom. V týchto dňoch ho zadržali na základe obvinenia z podnecovania k vražde novinára Jaroslava Ziętaru. Ten zmizol ešte pred viac ako 20 rokmi. Tentoraz už hrozí Gawronikovi doživotie. Obvinený vinu poprel, ďalšie podrobnosti prokuratúra doteraz nezverejnila.
Jarosław Ziętara bol investigatívny novinár v "Gazete Poznane" aj "Gazete Wyborcza". Písal o ekonomických škandáloch. Zmizol 1. septembra 1992. Tesne predtým pracoval na odhalení nezrovnalostí v štátnych dopravných podnikoch.
Ziętarovo zmiznutie na ceste do redakcie ležalo roky ladom, až pred troma rokmi sa príbuzným a poľským novinárom podarilo dosiahnuť nové vyšetrovanie. Bez toho, aby si robili veľké nádeje na objasnení zločinu a odhalení páchateľov. Predminulý mesiac však prokuratúra zverejnila portrét pravdepodobného najatého zabijaka, údajne cudzinca z východu, potom už nasledovalo zatknutie bývalého podnikateľa, s ktorým bol cudzinec videný. "Sme blízko objasnenia zločinu," povedal novinárom prokurátor Artur Wrona. Avšak dodal, že úspechom bude až právoplatný rozsudok. Zatiaľ sa však nepodarilo nájsť ani telo obete.
