oPeniazoch.sk, The Telegraph Foto: SITA
Pokles cien ropy stavia Rusko do slabšej pozície, než v akej bol rozpadajúci sa Sovietsky zväz po konci studenej vojny. Vtedy mala veľmoc šancu s pomocnou rukou Západu vybudovať modernú, diverzifikovanú ekonomiku. Rusko sa ale vybralo inou cestou a svoju historickú šancu premárnilo. Aký osud ho čaká?
Stačili dva roky, aby klesajúce ceny ropy v polovici 80. rokov dostali Sovietsky zväz na kolená. Nasledovali ďalšie dva roky stagnácie a boľševickej impérium nadobro padlo. Neskorší ruský expremiér Jegor Gajdar uvádza ako zlomový moment september 1985, kedy Saudská Arábia zvýšila produkciu ropy, čo spôsobilo zníženie jej cien. "Sovietsky zväz prišiel o 20 miliárd USD za rok, čo boli peniaze, bez ktorých nemohol prežiť," píše. Sovietskemu zväzu došli peniaze na dovoz potravín. Politici nechceli zaviesť prídelový systém, takže predávali zlato. Keď sa zásoby značne zmenšili, museli prísť s prosíkom o "politické úvery" od Západu. Pre Moskvu nebolo mysliteľné, aby udržala východné národy silou a Poliaci, Česi, Slováci i Maďari si toho boli vedomí.
Sovietsky zväz pritom bol silným hráčom. Mal širokú priemyselnú základňu, vedcov a inžinierov. "Pád Sovietskeho zväzu by mal slúžiť ako lekcia pre tých, čo stavajú politiku na predpoklade trvalo vysokých cien ropy. Naoko stabilná superveľmoc sa rozpadla v priebehu niekoľkých rokov," pokračuje ruský expremiér.
Súčasné Rusko Vladimira Putina je v mnohých ohľadoch slabšie ako bývalý Sovietsky zväz. Ekonomika závislá na ťažbe ropy, zemného plynu a rúd je učebnicovým príkladom takzvanej "holandskej choroby". Medzinárodný menový fond tvrdí, že reálny efektívny menový kurz (REER) vzrástol o 130 % medzi rokmi 2000 a 2013 vďaka komoditnému supercyklu, ktorý udusil všetky ostatné odvetvia. Vývoz bez zahrnutia ropy pritom klesol z 21 % na 8 % HDP.
"Rusko zažíva živelné obdobie," tvrdí Lubomir Mitov, hlavný ekonóm Institute of International Finance v Moskve. "Bohatí Rusi vymieňajú maximálne možné množstvo rubľov za zahraničné meny a uchovávajú svoje bohatstvo v trezoroch. Dochádza k chronickému kapitálovému odlivu vo výške 4 až 5 % HDP ročne, ktorý už dlhšie nebude možné kryť prebytkom bežného účtu. K negatívnym kapitálovým tokom teraz navyše prispievajú dopady sankcií."
"Schodok financovania dosiahol 3 % HDP. Zahraničným veriteľom je nutné splatiť 150 miliardovú istinu počas 12 mesiacov. Bolo by veľmi nebezpečné, ak by rezervy klesli pod 330 miliárd USD," tvrdí Mitov. "Optimistickým scenárom je návrat ku stagflácii Brežnevovej éry začiatkom 80. rokov bez finančného kolapsu. Pesimistický scenár vyzerá ďaleko horšie."
Mitov hovorí, že je Rusko fundamentálne choré. "Inteligencia bola outsourcovaná a prišli sme aj o technológie. Najlepší ruskí inžinieri pracujú pre Peking. Ruské železnice fungujú na nemeckých technológiách. Rusko bolo silné počas ropného boomu, išlo ale len o ilúziu. Teraz je v horšej pozícii ako kedysi Sovietsky zväz," tvrdí .
Dodnes presne nevieme, prečo sa Saudská Arábia rozhodla stlačiť cenu ropy, aj keď bola sama frustrovaná trhovými manipuláciami OPEC a sama potrebovala dodatočné príjmy ako soľ. Podľa Paula Kengora, profesora politických vied, ktorý sa špecializoval na život a vládu Ronalda Reagana, bolo hlavným motívom Saudov posilnenie strategickej aliancie s Washingtonom. Potom vyhlásil prezident Reagan Rusku preteky v zbrojení, v ktorých mu Rusi nemohli stačiť.
Teraz je Saudská Arábia údajne opäť na scéne. Putin sa s princom Bandar bin Sultánom zišiel vlani a podľa všetkého mu bola ponúknutá možnosť dohody na zvýšenie cien ropy a zemného plynu za predpokladu, že Putin obetuje Asadov režim v Sýrii. Údajne mal princ plnú podporu Washingtonu. Z rozhovoru síce nič nevzišlo, aj tak ale naznačuje, ako funguje geopolitika na trhu s ropou. "Saudská Arábia je politicky manipulovaná, čo môže skončiť zle," vyjadril sa Michail Leontiev z Rosneft.
Saudská Arábia dnes nemá rezervné kapacity, aby mohla diktovať ceny s eleganciou podobnú tej z 80. rokov. Sama má určitú limitnú cenu ropy, pod ktorou začína mať sama problémy.
Cena ropy Brent sa ustálila na 85 USD za barel. Podľa Deutsche Bank sa Saudom oplatí predávať barel za 99 USD a viac, Rusku a Ománu od 100 USD, 126 dolárov a vyššie je cena, za ktorú sa vypláca predávať barel ropy Nigérii, Venezuela je na tom ešte horšie, tá potrebuje cenu nad 162 USD . Jasné je, že Saudská Arábia vydrží dva až tri roky predávať ropu aj pri súčasnej nižšej cene, pretože sa môže oprieť o svojich 745 miliárd USD rezerv. Výhody dumpingovej ceny pre krajinu sú naporúdzi. Aktuálna cena ropy môže pochovať pokusy o ťažbu ropy v hlbinách Atlantiku aj v bridlicových ložiskách.
Nech je motív Saudskej Arábie akýkoľvek, Rusko krváca. Guvernérka centrálnej banky Elvira Nabiullina v Dume nedávno uviedla, že banka pracuje na plánoch pre prípad krízového scenára, kedy by cena ropy klesla až k 60 USD za barel. Podľa Moody's ruská centrálna banka od konca minulého roka spálila 60 miliárd USD devízových rezerv, aby podporila firmy hladujúce po dolárovej likvidite. Celkovo klesli podľa odhadov na 396 miliárd USD (mimo rezervný fond) a ich stenčenie sa stáva pre štát úverovým rizikom.
Tentoraz síce nemusí Rusko súťažiť s Reaganom v zbrojení, ale čelí sankciám, ktoré sú v globalizovanom bankovom systéme oveľa ničivejšie, než si mnohí dokážu predstaviť. Ruské banky, firmy a štátne inštitúcie sú odstrihnuté od svetových kapitálových trhov, neschopné refinancovať 720 miliárd USD zahraničného dlhu.
Ruské rezervy lacnej ropy zo západosibírskych polí sa znižujú a západné know-how a veľké investície potrebné na získavanie ropy z nových regiónov sú zablokované. ExxonMobil dostal nariadené odložiť joint venture v Arktíde. Frakovania v ropnom poli Baženov nie je životaschopné bez moderných 3D seizmických zobrazení a americkej počítačovej technológie. Čína túto technologickú medzeru nevyplní.
Andrej Kuzjajev, šéf Lukoil Overseas, tvrdí, že v USA stojí vyvŕtať 1,5 kilometrový horizontálny otvor 3,5 milióna USD a v Rusku 15 až 20 miliónov. "Zaostávame o 10 rokov. Naše tradičné rezervy boli vyčerpané, to je realita našej krajiny," tvrdí. Lukoil varuje, že Rusko môže nadobro prísť o štvrtinu svojej produkcie, ak sa sankcie pretiahnu na 2 až 3 roky.
Bariéry trhu s výrobkami sú dnes v Rusku najhoršie v porovnaní s ostatnými veľkými krajinami sveta. Ekonomika je labyrintom a ruský model naráža na svoje limity. Ilustratívny je v tomto smere pohľad na index konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra. Rusko je na
– 136. priečke v kvalite ciest,
– 133. v ochrane duševného vlastníctva,
– 126. v schopnosti firiem prijímať nové technológie,
– 124. v dostupnosti najnovších technológií,
– 120. vo vládnej regulácii,
– 119. v nezávislosti súdnictva,
– 113. v kvalite manažérskych škôl,
– 107. vo výskyte HIV,
– 105. v sofistikovanosti produktov,
– 101. v očakávanej dĺžke dožitia a
– 56. v kvalite matematického a vedeckého vzdelávania.
Rusko malo po konci studenej vojny príležitosť vybudovať modernú, diverzifikovanú ekonomiku, a to s nadšenou pomocou Západu. Túto šancu ale prepáslo. Chuť prezidenta Putina bojovať s demokratickým svetom všetko ešte zhoršil. Lacná ropa môže byť pre Rusko ďalším, ak nie posledným klincom do rakvy.
