oPeniazoch.sk, The Atlantic Foto: SITA
Ľudstvo je teóriami o konci sveta doslova posadnuté. Presných dátumov, kedy sa mal život na Zemi stať minulosťou, už človek vymyslel neúrekom, zatiaľ si však všetci veselo užívame pohostinnosti Zeme a po konci sveta nikde ani slychu. Radujeme sa ale zbytočne, koniec sa nezadržateľne blíži a ľudia mu idú nadšene v ústrety.
O najprirodzenejší koniec osídlenia modrej planéty by sa mohlo postarať Slnko, ktorého život je rovnako ako život každej hviezdy vo vesmíre obmedzený. Ak ste však práve dostali strach, že sa jedného dňa zobudíte do absolútnej tmy a chladu, môžete si zase oddýchnuť. Slnko je v najlepších rokoch a jeho lúče na našu planétu budú dopadať ešte minimálne 5 miliárd rokov.
Zásah vyššej moci na seba však môže vziať aj inú podobu. Vo vesmíre sa pohybuje nekonečné množstvo telies, ktorých dráhu letu človek môže sledovať, ale len veľmi ťažko meniť. Áno, reč je o asteroidoch, ktoré už raz ukázali, ako ničivá je ich sila. Keď do oblasti dnešného polostrova Yucatán v Mexickom zálive približne pred 65 miliónmi rokmi dopadlo teleso s priemerom približne 10 kilometrov, znamenalo to nielen koniec obdobia dinosaurov, ale aj masívne vymieranie niektorých ďalších živočíchov. Nepomerne menej ničivý bol zhruba rok a pol starý dopad meteoritu do Čeljabinskej oblasti, ktorý ale ľudstvu napriek tomu pripomenul, ako nečakaný jeho koniec môže byť.
Ani tým sme ale všetky možnosti nevyčerpali. "Neviem, čím sa bude bojovať v tretej svetovej vojne, ale vo štvrtej to budú palice a kamene," vyhlásil svetoznámy fyzik Albert Einstein. Zrejme nebol ďaleko od pravdy. Teda ak by po tretej svetovej vojne ešte nejaké ľudstvo vôbec existovalo. Súčasné napäté vzťahy medzi Ruskom a Západom ukazujú, že svet ani dve dekády od konca studenej vojny nie je tak bezpečným a mierom naplneným miestom, ako sú ľudia presvedčovaní. Či ide o Rusko, alebo napríklad Severnú Kóreu, nemôže si svet byť istý prakticky ničím. Kdesi v hĺbke "duše" týchto národov a ich politických vodcov sa totiž stále nachádzajú žeravé uhlíky, z ktorých môže prakticky kedykoľvek odskočiť iskra a bez varovania zapáliť zápalnú šnúru vedúcu k sudu pušného prachu.
Alebo všetko môže dopadnúť ešte aj trochu inak. Nezáleží na tom, či ste zarytými zástancami, alebo naopak extrémnymi odporcami teórie globálneho otepľovania. Isté je, že zemská klíma nie je nemenná. Zástancovia teórie globálneho otepľovania tvrdia, že sa povrch našej planéty skôr alebo neskôr stane úplne neobývateľným, pretože rast koncentrácie skleníkových plynov podporený neekologickou ľudskou činnosťou spôsobí výrazný nárast teploty a povedie k masívnemu vymieraniu fauny a flóry.
Odporcovia teórie vplyvu človeka na globálnu klímu naopak tvrdia, že sa blíži obdobie extrémnej zimy. Ich úvahy sú založené na striedaní dôb ľadových a medziľadových, kedy postupné otepľovanie v dobe medziľadovej vedie k zmene toku morských prúdov, čo nakoniec vyústi do príchodu doby ľadovej. Je teda celkom jedno, či bude človek v budúcnosti čeliť extrémnemu teplu, alebo naopak chladu. Isté je, že sa bude musieť vyrovnať s novým poriadkom vecí a zásadným spôsobom prehodnotiť svoje priority. V opačnom prípade ho čaká rovnaký osud, aký stretol mamuty na konci poslednej doby ľadovej.
A ešte na jeden apokalyptický scenár nesmieme zabudnúť. Na Zemi aktuálne žije asi 7,3 miliardy ľudí, pričom Organizácia Spojených národov odhaduje, že do roku 2047 toto číslo vzrastie na 10 miliárd. Pridajme k tomu fakt, že svetové zásoby pitnej vody sú pevne dané a nie je možné ich akokoľvek umelo navyšovať, ak nechceme narušiť biologickú rovnováhu planéty. Už dnes má sťažený, alebo žiadny prístup k bezchybnej pitnej vode až 40 % svetovej populácie. A tak by sme mohli pokračovať. V dôsledku rastu populácie okrem iného rýchlo ubúda aj plocha obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, a teda rastie riziko vzniku svetového hladomoru.
Nevyšli predpovede pre rok 2000, prežili sme aj rok 2012. Dnes máme za sebou aj ten 2014. Nemá zmysel tvrdiť, že nová interpretácia mayského kalendára naznačuje, že pred sebou všetci máme posledných desať rokov života, ani to, že Zem niekedy v roku 2135 zasiahne obrie vesmírne teleso, ktoré po sebe zanechá absolútnu skazu a nahú planétu bez života. Napriek tomu by sme si mali priznať, že koniec ľudstva príde. A nemusí to trvať zase tak veľmi dlho.
