Prezidenta Európskej centrálnej banky (ECB) Maria Draghiho ostro kritizovali prominentní nemeckí ekonómovia Jürgen Stark, bývalý hlavný ekonóm ECB, a šéf mníchovského ekonomického ústavu Ifo Hans-Werner Sinn.
Wall Street Journal Deutschland (WSJD) na svojom portáli uvádza, že veľká nespokojnosť s Draghiho peňažnou politikou zaznela v stredu (8. 10.) v Berlíne na predstavovaní Sinnovej knihy The Euro Trap verejnosti.
Sinn v knihe dôrazne odmieta Draghiho nový kurz ECB. Stark pri jej predstavovaní povedal, že "ECB uskutočňuje len krátkodobý akcionizmus". Dodal, že nakupovanie podnikových dlhopisov a sekurizovaných dlhopisov ABS nemá nič spoločné s bojom proti deflácii. Jeho cieľom je oslabenie kurzu eura. Táto politika však nie je krytá štatútom ECB. To však šéfa ECB neznepokojuje. "Draghi určil kurz a presadzuje ho," zdôraznil Stark.
Zo slabého eura majú prínos najmä nemecké firmy, ktoré ho však vôbec nepotrebujú.
Obaja ekonómovia sa zhodujú v tom, že Maastrichtská zmluva ako základ eura a k nemu príslušná centrálna banka je už narušená. "ECB už dlho neuskutočňuje peňažnú politiku. To je záchranná politika," sťažuje si Sinn. Nepomáha však ani eurokrajinám, ktoré zápasia s problémami: Taliansku, Francúzsku a Španielsku, lebo sa ňou nezvyšuje ich konkurencieschopnosť.
Sinn prirovnal krajiny južnej Európy k pacientom, ktorí potrebujú od centrálnej banky ďalšie a ďalšie finančné injekcie, lebo ich mzdová úroveň je veľmi vysoká.
V prípade, ak by Taliansko a Francúzsko mali porušiť európsky fiškálny pakt, aby mohli pokračovať v hromadení verejného dlhu, Sinn žiada, aby Nemecko vystúpilo zo záchranného fondu, Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Návrh odôvodňuje tým, že budúcim nemeckým generáciám nemožno priložiť ešte viac na ich plecia.
Cesta okrajových členov eurozóny zo závozu bude ťažká a tŕnistá. Podľa Sinna a Starka sa z neho dá dostať. Dôkazy našli v pobaltských krajinách, v ich brutálnom reformnom kurze.
Sinn v knihe, ktorá by sa mala stať bestsellerom, navrhuje zorganizovať dlhovú konferenciu. Na nej by sa malo s veriteľmi dosiahnuť odpustenie veľkej časti dlžôb. Sinnovi je jasné, že v tom prípade by muselo "pustiť perie" aj Nemecko.
