oPeniazoch.sk, Financial Times Foto:SITA
Nemecký ústavný súd zakázal nemeckej vláde, aby bola pasívna vo chvíli, keď ECB prekračuje svoj mandát. V prípade, že by politici zostali pasívni, môže akýkoľvek nemecký občan poslať na súd petíciu a donútiť tým politikov k činom.
Európska centrálna banka chce aj napriek protestom Bundesbanky pomôcť európskym bankám. Aby boli v dostatočne dobrom stave, čo sa týka vytvorenia navrhovanej bankovej únie, ECB navrhuje, aby boli zbavené potenciálnych toxických pôžičiek, ktoré poskytli súkromnému sektoru. Tieto aktíva by mali byť zabalené do ABS a prevedené do súvahy ECB. ECB by rada nakupovala tie lepšie tranže ABS a zvyšok by išiel do Európskej investičnej banky. Politici ale taký návrh nepodporujú a ECB sa tak bude musieť prispôsobiť. Stane sa z nej konsolidačná inštitúcia.
ECB začínala ako centrálna banka, ktorá viedla monetárnu politiku a poskytla likviditu bankám. Keď v roku 2008 udrela kríza, banky v Írsku a na juhu Európy ťažili zahraničné úvery, na ktorých boli závislé. ECB umožnila jednotlivým centrálnym bankám, aby im poskytli likviditu proti zlému kolaterálu. Vytvorený bol 1 bilión eur nových úverov a ľudia v šiestich krajinách ich použili na splatenie pôžičiek zo zahraničia a na nákup zahraničného tovaru. Mario Draghi potom navyše poskytol ochranu vládnym dlhopisom, čo bola realizácia jeho sľubu "urobiť všetko, čo bude treba". Sadzby klesli a zadlžené vlády sa opäť začali masívne zadlžovať.
To všetko ale bledne s tým, čo je v pláne teraz. ECB zabezpečuje priame financovanie bánk. Draghi uviedol, že súvaha ECB by mala v prvej fáze narásť o bilión eur. Dlžníci na juhu eurozóny sú kvôli prasknutiu realitnej bubliny v mnohých prípadoch blízko bankrotu. Ak by ECB nakúpila ich dlh, previedla by desiatky a možno aj stovky miliárd eur od európskych daňových poplatníkov smerom k veriteľom v zadlžených krajinách, ktorí poskytli zlé úvery. Ako poznamenal riaditeľ UBS a bývalý prezident Bundesbanky Axel Weber, z ECB sa stáva konsolidačná agentúra.
ECB tvrdí, že popísané kroky sú potrebné pre boj s defláciou. Ceny ale stále rastú (aj keď pomaly – jadrová inflácia dosahuje 0,9%) a obavy z deflácie sa nezdajú byť podložené. A deflácia navyše nie je pre južnú Európu hrozbou, ale nutnou podmienkou obnovy jej konkurencieschopnosti. ECB teraz neplánuje nič iné ako fiškálnu pomoc, ktorá ale nie je súčasťou jej mandátu. Politici budú ale asi mlčať a vedenie eurozóny bude možno aj rado, že ECB za nich urobí to, za čo by inak museli bojovať v parlamentoch. Nemecký ústavný súd však nemeckej vláde jasne zakázal, aby bola pasívna vo chvíli, keď ECB prekračuje svoj mandát. A ak politici konať nebudú, akýkoľvek nemecký občan môže poslať na súd petíciu a donútiť tým politikov k činom.
Autorom je Hans- Werner Sinn, riaditeľ Ifo Institute for Economic Research.
