oPeniazoch.sk, finmag Foto: SITA
Barack Obama sľúbil Američanom lacnú a bezpečnú vojnu s džihádistami. Zatiaľ je skutočne za bagateľ a pre amerických vojakov takmer bez rizika. To sa však ľahko môže zmeniť.
Za vzdušné útoky na bojovníkov Islamského štátu v Iraku a Sýrii Pentagon minul doteraz 1,1 miliardy dolárov. Denne ho stojí okolo desať miliónov dolárov. Takáto cena vojny je finančne znesiteľná, pre porovnanie na operáciu Trvalá sloboda, zahŕňajúcu najmä vojenské akcie v Afganistane, padlo vo fiškálnom roku 2013 takmer 77,7 miliardy dolárov. To je v prepočte 213 miliónov na deň.
Vojna proti džihádistom je pre Američanov komfortná. So štipkou pomoci od spojencov ju vedú z bezpečných kajút torpédoborcov, kokpitov bombardérov vysoko nad zemou a z klimatizovaných kancelárií, odkiaľ joystickom a dotykovou obrazovkou ovládajú tisíce kilometrov vzdialené drony.
Lenže nízkonákladové ťaženie proti Islamskému štátu môže zdražieť. Vôbec nie je jasné, kedy sa skončí. Je takmer isté, že nebude trvať mesiace, skôr roky. A ktovie, či Američania zostanú iba pri vojne vo vzduchu. "Ako váš vrchný veliteľ nepripustím, aby ste vy alebo iní Američania bojovali v Sýrii, alebo dokonca v ďalšej pozemnej vojne v Iraku," uistil Barack Obama vojakov pri nedávnej návšteve leteckej základne na Floride. Prezident škrtí rozpočet Pentagonu a nechce uviaznuť v rozsiahlom vojenskom ťažení, ktoré by ruinovalo americkú ekonomiku ako vojenská kampaň v Iraku. Jeho hovorca vyslovil predpoklad, že Amerike na porážku džihádistov postačí päť miliárd dolárov.
V takom prípade by Američania mohli vojnu s Islamskou republikou zaradiť k "lacným" náletom v Kosove a Srbsku alebo v Líbyi. Prvá fáza, vedená od marca do júna 1999, ich vyšla na 2,5 miliardy dolárov, druhá medzi marcom a októbrom 2011, len na 1,1 miliardy. V oboch však Američania prenechali vedúcu úlohu európskym spojencom.
Generáli, ktorí si nenasadzujú ružové okuliare, to ale vidia inak. "Ak to bude potrebné, pôjdem za prezidentom a dám mu odporúčanie, aby povolal do boja pozemné jednotky," povedal najvyššie postavený americký vojak, predseda zboru náčelníkov štábov Martin Dempsey pri vypočutí v Senáte. Americká generalita si nie je istá, či nálety oslabia džihádistov natoľko, že ich iracká armáda, kurdskí pešmergovia a ďalšie ozbrojené skupiny prevalcujú. V Líbyi letecká kanonáda pomery na bojisku obrátila. Tamojšieho vodcu Muammara Kaddáfího však, až na výnimky, bránili iba skupinky cudzích žoldnierov a operetná garda zložená z jeho amazoniek, zatiaľ čo za islamským štátom stoja desaťtisíce odhodlaných bojovníkov.
Pochybnosti o účinnosti náletov, z ktorých viac ako deväťdesiat percent vedú Američania, má aj vedenie Turecka. Niet divu, veď čierne zástavy Islamského štátu vejú na dohľad od tureckej hranice. "Teror nebude za nami, kým nebudeme spolupracovať na pozemnej operácii," odkázal Amerike turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan – islamista, ktorý už roky usilovne podrýva svetskú podstatu tureckého štátu. Turecký parlament dal vláde bianko šek na to, aby vyslala bojové jednotky do Sýrie a Iraku. Avšak Turci sami vojnu proti džihádistom nevybojujú. Ich cieľom bude nanajvýš vytvoriť nárazníkové pásmo pri hraniciach, zastaviť exodus z vojnových zón a zabrániť tomu, aby džihádisti prenikali do krajiny polmesiaca.
Ak sa ťaženie proti islamskému štátu bez desiatok tisíc amerických vojakov v teréne nezaobíde, sen o vojne za bagateľ sa rozplynie a výdavky na vojnu raketovo vzrastú. Washingtonské Centrum pre strategické a rozpočtové odhady vydalo štúdiu, ktorá sa zaoberá nákladmi na rôzne typy vojenských operácií v Iraku a Sýrii. Ročný rozpočet na variant "Boots on the Ground", ktorá počíta s 25 000 vojakmi v teréne, vykalkulovali na 22 miliárd dolárov ročne, teda 60 miliónov denne. K nákladom na pozemné jednotky pripočítajú analytici z centra výdavky za vzdušnú podporu a nálety vo výške 6,8 miliardy dolárov za rok, čo je 19 miliónov denne. Podčiarknuté a sčítané: 78 miliónov za deň vojny.
Treba však pripomenúť, že štúdia washingtonského centra nie je kompletným účtom, nepočíta s efektom nabaľovania snehovej gule. Nezahŕňa položky, ktoré sa musia pripočítať k financovaniu vlastných bojových operácií. Sú to napríklad dodávky zbraní, vojenskej techniky a munície irackej armáde a bojovníkom proti džihádistom, ich výcvik, alebo humanitárne operácie. Ešte sa patrí dodať, že na fiškálny rok 2015, ktorý začal 1. októbra, Pentagon pôvodne požadoval 554 miliárd dolárov, z toho 59 miliárd na bojové operácie. Teraz ale túto položku chce zvýšiť. Kongres doteraz rozpočet neschválil.
| Niekoľko položiek z vojnovej účtenky | |
|---|---|
| Tomahawk – strela s plochou dráhou letu, ktorú je možné vypúšťať z lodí, ponoriek i pozemných stanovíšť | 1,1 milióna dolárov |
| Inteligentná bomba navádzaná pomocou satelitu | 30 až 40-tisíc dolárov |
| Cena za hodinu bojového letu stíhačky F-15E Strike Eagle | 12 tisíc dolárov |
| Cena za hodinu letu stíhačky F-22 Raptor | 44 tisíc dolárov |
| Raptor je najdrahšia stíhačka, v závislosti na prevedení stojí 200 až 420 miliónov dolárov, bojovú premiéru mala pri náletoch v Sýrii. | |
Američania majú plán, ako zbombardovať Islamský štát a generáli sú pripravení vytiahnuť zo šuplíka projekt invázie. Lenže vyhrať vojnu s hrdlorezmi nie je to isté ako vyhrať mier vo vybombardovaných a rozvrátených štátoch. A na mier Amerika plán nemá. Vojna proti džihádistům tak môže skončiť podobne ako invázia do Iraku v roku 2003. Americké jednotky vtedy prevalcovali irackú armádu, za necelé tri týždne obsadili Bagdad a krátko nato zvestoval George Bush mladší koniec bojových operácií. Američania si však nevedeli rady so správou krajiny a z volieb nevznikla vláda rešpektovaná vyznávačmi oboch vetiev islamu. Irak sa postupne prepadal do špirály chaosu a sektárskych útokov. Z explózií bômb a ruín sa nakoniec vynoril Islamský štát. Ak sa na inváziu do dobytia Bagdadu 20. marca až 9. apríla 2003 pozrieme cez optiku dolárov, minuli Američania v Iraku 30 miliárd. V nasledujúcich desiatich rokoch však faktúra za vojenskú anabázu naskákala na 845 miliárd. Donald Rumsfeld, šéf Pentagónu v prvej Bushovej vláde pritom sľuboval lacné ťaženie za päťdesiat, maximálne šesťdesiat miliárd.
Už čoskoro sa môžu Američania precitnúť z ďalšieho sna o lacnej vojne. Tentoraz pri strete s džihádistami z Islamského štátu.
Autorom je Pavel Jégl, novinár a finančný poradca.
