V správe Merrill Lynch sa okrem iného hovorí o tom, že Čína v roku 2014 pripomína Japonsko v roku 1992, kedy tamojšia realitná bublina odštartovala defláciu. Ešte v roku 1989 začala japonská národná banka zvyšovať úrokové sadzby s cieľom prepichnúť realitnú bublinu, ktorá sa na trhu vytvorila. Vyššie úrokové sadzby spojené s globálnym hospodárskym poklesom spôsobili zníženie cien nehnuteľností. Tie sa dostali dokonca na nižšie úrovne, ako bola hodnota úverov, ktoré kryli. Veritelia v snahe vyhnúť sa stratám poskytovali nové úvery pre vlastníkov nehnuteľností, aby mohli platiť úroky zo starých úverov. Ekonomika sa zrútila.
Doteraz šla Čína v mnohých ohľadoch cestou Japonska. Čína bola príliš závislá na exporte, ktorý vláda stimulovala v časoch hospodárskej krízy. To nafúklo bublinu aktív, ktorú sa Čína snaží vyfúknuť prísnejšou menovou monovou politikou. Ceny nehnuteľností začali klesať, pričom úroveň nesplácaných úverov v komerčných bankách nie je vysoká. V prvej polovici roku 2014 však počet nesplácaných úverov stúpol viac, ako za celý rok 2013.
Čínsky vodcovia sa stále nezaoberajú potrebou rekapitalizovať finančný systém a Čína vďaka tomu pravdepodobne zíde z cesty ekonomického rastu. Hlavným dôvodom pomalého pôsobenia politiky je, že sa noví politickí lídri v krajine neustále zameriavajú na upevnenie svojej moci. Mali by si však uvedomiť, že týmto spôsobom riskujú budúcnosť druhej najväčšej ekonomiky sveta.
