oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Keď si Američan Jeff Bezos začiatkom júla 1994 registroval spoločnosť Cadabra, mal v pláne z nej vybudovať významné internetové kníhkupectvo. Ešte než firma v lete nasledujúceho roka spustila svoj web, prešli zmena názvu na Amazon.com. V súčasnosti je nielen najväčším internetovým obchodom na svete, ale aj významným hráčom v odbore takzvaného cloud computingu.
V roku 1994 bol internet ešte exoticky pôsobiacim médiom, ale Jeffrey Bezos veril v jeho svetlú budúcnosť. Túto dôveru v ňom utvrdila analýza, ktorá predpovedala rast obratu internetového obchodu na 23 násobok počas jediného roka. Správa vyvolala u Bezosa túžbu "byť pri tom". Vzdal sa kvôli tomu lukratívneho miesta v newyorskom hedžovom fondy, a spolu s manželkou odišiel do Seattlu na druhý koniec USA, kde boli pre internetové podnikanie výhodnejšie podmienky. Firmu Cadabra si nechal Bezos zaregistrovať 5. júla 1994 v štáte Washington. Meno spoločnosti však nezvolil šťastne, pretože príliš pripomínalo anglický výraz cadaver, teda mŕtvola. Bezos sa preto po štvrťroku rozhodol pre zmenu názvu na Amazon.com. Pomenovanie podľa juhoamerického veľtoku údajne vyjadrovalo Bezosovu ambíciu stať sa najväčším internetovým kníhkupcom.
Amazon, ktorý spočiatku sídlil v garáži Bezosovho domu, spustil predaj kníh cez internet v júli 1995. Za prvý mesiac získal objednávky od zákazníkov zo všetkých 50 štátov USA a navyše aj z 45 ďalších krajín, čo nebol na začínajúcu firmu zlý výsledok. Zásielky vozil Bezos na poštu osobne, pričom podľa svojich slov dúfal, že si jedného dňa bude môcť dovoliť vysokozdvižný vozík. Jeho želanie bolo viac než splnené.
Ako od polovice 90. rokov prudko rástol počet ľudí pripojených na internet, začal prekvitať aj Amazon. Pre ilustráciu, v roku 1996 mala firma tržby vo výške 15,7 milióna dolárov, aby hneď rok nato tento ukazovateľ vyskočil na hodnotu skoro 148 miliónov. Okrem rastúceho počtu užívateľov internetu prispelo k zvýšeniu obratu firmy aj rozšírenie sortimentu, takže dnes možno na Amazone zohnať elektroniku, diely na autá, bižutériu, víno a mnoho ďalšieho.
Aj vďaka agresívnej cenovej politike sa Amazonu podarilo získať významný podiel na kľúčovom americkom trhu. Samotného Bezosa potom v decembri 1999 vyhlásil časopis Time za osobnosť roka. V tom čase už bol Bezos dolárovým miliardárom, za čo vďačil rastu akcií svojej firmy. Zatiaľ čo cena akcií utešene rástla, hospodárske výsledky Amazonu dlho neboli nijako slávne. Bezos totiž vyznával stratégiu čo najrýchlejšej expanzie bez ohľadu na okamžitý profit. Prvý štvrťročný zisk Amazon vykázal až na konci roku 2001, teda po šiestich rokoch svojej existencie. V tom čase už za sebou ťahal akumulovanú stratu 2,7 miliardy dolárov a v tlači sa špekulovalo, či Amazon nevyhlási bankrot, ako to vtedy musel urobiť rad iných internetových firem.
Spľasnutie dotcomovej bubliny Amazon prežil a počas nasledujúcich rokov vykročil smerom k technologickej spoločnosti. V roku 2006 vstúpil na pole takzvaného cloud computingu, teda poskytovanie hardvérových i softvérových prostriedkov pomocou počítačovej siete. O rok neskôr predstavil Amazon prvú generáciu svojej čítačky elektronických kníh Kindle, ktorá strhla prakticky celosvetovú lavínu záujmu o knihy v digitalizovanej podobe.
Najnovšie ponúkol Amazon vlastný inteligentný telefón, ktorým chce konkurovať smartfónom od Apple a Samsungu, ale hlavne ním chce uľahčiť nakupovanie cez Amazon. Dokáže rozpoznávať tovar, hudbu, filmy, seriály aj umelecké diela a následne zobrazí informácie o produkte a v prípade, že sa nachádza v ponuke Amazonu, umožní ho kúpiť.
Amazon, ktorý v minulom roku vykázal čistý zisk 274 miliónov dolárov, má v súčasnosti okolo 117 300 zamestnancov. Okrem ústredia v americkom Seattli má firma pobočky vo viac ako 130 lokalitách po celom svete.
