oPeniazoch.sk, zerohedge Foto: SITA
Spomínate si ešte na nevoľníkov, sluhov, mužíkov, či rabov zo starých dobrých čias feudalizmu a stredoveku? Ak nie, tak vám na osvieženie pamäte stačí navštíviť jednu exkluzívnu euro oblasť, kde sa aj dnes pracuje za odmenu v naturáliách namiesto platu. Možno najviac zarážajúce na celej veci je, že túto možnosť využívajú v modernej Európskej únii, v Grécku.
Výsledky prieskumu uskutočneného Inštitútom práce Konfederácie odborových zväzov (GSEE) sú šokujúce, nie však neočakávané.
Námezdní robotníci dostávajú 1/3 svojho platu, zvyšok sa im prepláca v službách a tovare. Pritom ide o zamestnancov na plný úväzok 8 hodín denne a 25-30 dní mesačne.
Zamestnávatelia, ktorí si nemôžu dovoliť platiť výplaty:
– ponúkajú možnosť zadarmo prespať na ubytovni
– mzdy vyplácajú s najmenej 3 mesačným oneskorením, a nie pravidelne každý mesiac
– nevyplácajú plne 13. a 14. Platy, na Vianoce a Veľkú noc neprepláca dovolenku, ako sú povinní podľa Zákonníka práce. Namiesto toho vydávajú potraviny a poukážky na palivo a nútia zamestnancov, aby podpísali, že dostali celé bonusy. GSEE odhaduje, jeden milión zamestnancov nedostáva ani 13. ani 14. plat.
Mladí zamestnanci pod 25 rokov sú najímaní na mesačné zmluvy a čiastočný úväzok 4 hodiny denne za plat 180 eur mesačne. Pri 25 pracovných dňoch mesačne to predstavuje mzdu 7,2 eura denne! Prepočet na hodinovú mzdu stráca zmysel, vychádza asi tak na 1,72 eura za hodinu. Pamätáte si ešte prvú pracovnú “reformu“, ktorá v roku 2011 drasticky osekala mzdy, vtedy len málo kto uveril, že by mohlo ísť o 3 eurá na hodinu.
Podľa Zákonníka práce je minimálna mzda pre zamestnancov do 25 rokov 480 eur hrubého, ak sú v práci na plný úväzok. Koho by ale zaujímal zákon, keď je dopyt po pracovných miestach vysoký, nezamestnanosť sa vznáša v oblakoch a hotovosti je málo? Banky boli síce zachránené, tie ale ani cent zo svojej rekapitalizácie nenaliali do trhu.
Podľa štatistiky voľných pracovných miest v januári až apríli 2014 bolo 423 174 voľných miest. Z toho 232 383 na plný úväzok, 140 527 na čiastočný úväzok a 50 264 rotujúce pracovné miesta. (zdroje: zougla.gr, newsit.gr)
Ak by sme chceli zájsť ešte ďalej, môžeme predpokladať, že grécki námezdní robotníci budú už čoskoro mať možnosť platiť za svoje nájmy a poplatky za služby "gastráčmi" a rôznymi kupónmi.
Je mrzuté, že zatiaľ čo v rokoch 2011 až 2012 urobili Gréci krok späť do čias Dickensa, v rokoch 2013 až 2014 urobili už veľký skok späť do čias stredoveku.
V tejto súvislosti nie je vôbec ťažké si predstaviť, že o pár rokov sa bude Trojka sťažovať na nedostatok námezdnej odbornosti a na prázdne fondy sociálneho zabezpečenia v inak konkurencieschopnom Grécku. Šťastná stredoveká spoločnosť.
Aj na Slovensku berú ľudia najčastejším dočasnú prácu, lebo si nevedia nájsť „normálnu“. Tento dôvod uviedlo až 85 % zo všetkých dočasných zamestnancov. To znamená, že 114,5 tisíca Slovákov by si chcelo nájsť stále zamestnanie, ale keďže sa im to nedarí, siahnu aspoň po tej príležitostnej. Podľa analytického tímu Poštovej banky to v podmienkach vysokej miery nezamestnanosti, ktorá v našej krajine stále panuje, nie je nič prekvapivé. Naopak, približne 13 % dočasne zamestnaným Slovákom takáto práca vyhovuje.
| Dočasná, príležitostná a sezónna práca | |||
|---|---|---|---|
| 1.Q 2013 | 2.Q 2013 | 3.Q 2013 | |
| počet zamestnancov v tis. | 132 | 139,5 | 141,7 |
| Zdroj: ŠÚ SR | |||
Príležitostné či sezónne práce sú rozšírené predovšetkým medzi ľuďmi vo veku 25 až 49 rokov. Z tejto vekovej kategórie pochádza až viac než polovica z celkového počtu príležitostných zamestnancov. Štvrtina dočasných zamestnancov je starších ako 50 rokov a najmenší podiel, zhruba pätinu, predstavujú mladí ľudia vo veku 15 až 24 rokov.
Dočasná práca trvá najčastejšie od 1 do 6 mesiacov. Na takéto obdobie sú zamestnané takmer tri pätiny príležitostných zamestnancov. Výnimkou však nie sú ani dlhšie trvajúce príležitostné práce. Necelých 30 % sezónnych pracovníkov je totiž zamestnaných na obdobie od 6 mesiacov do 1 roka a zhruba desatina aj na obdobie dlhšie ako rok.
| Dočasná, príležitostná a sezónna práca | v tis. osôb | podiel |
|---|---|---|
| Celkový počet zamestnancov | 1 959,70 | 100,00% |
| Zamestnanci vykonávajúci dočasnú prácu | 134,6 | 6,90% |
| Dôvody vykonávania dočasnej práce | ||
| išlo o prácu v rámci odbornej praxe | 2,8 | 2,10% |
| nemohli nájsť stálu prácu | 114,5 | 85,10% |
| tento typ práce im vyhovuje | 17,4 | 12,90% |
| Dočasná práca podľa veku | ||
| 15 – 24 rokov | 27,5 | 20,40% |
| 25 – 49 rokov | 74,4 | 55,30% |
| 50 a viac rokov | 32,7 | 24,30% |
| Dočasná práca podľa vzdelania | ||
| základné | 30,9 | 23,00% |
| stredné bez maturity | 50,4 | 37,40% |
| stredné s maturitou | 41,1 | 30,50% |
| vysokoškolské | 12,2 | 9,10% |
| Dĺžka trvania dočasnej práce | ||
| do 1 mesiaca | 5,8 | 4,30% |
| 1 až 6 mesiacov | 77,7 | 57,70% |
| 6 až 12 mesiacov | 38,3 | 28,50% |
| viac ako 1 rok | 12,7 | 9,40% |
| Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, 4.Q 2013 | ||
Za prácu dočasnú, príležitostnú alebo sezónnu je podľa Štatistického úradu SR považovaný každý pracovný pomer dojednaný na určitú dobu. Za dočasnú, príležitostnú či sezónnu sa považuje teda aj práca na základe dohody o práci mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, o brigádnickej práci študentov, o pracovnej činnosti). Za dočasnú sa považuje aj práca počas zastupovania osoby na materskej alebo rodičovskej dovolenke, dlhodobo práceneschopnej osoby a pod. Patria sem aj uchádzači o zamestnanie, ktorí sa zúčastňujú na aktivačných prácach.
