oPeniazoch.sk, TASR
Balík deviatich návrhov, ktorými chce opozícia prispieť k lepšiemu uplatneniu mladých ľudí na trhu práce, ukončil 11. rokovací deň 35. schôdze Národnej rady SR. Plénum by o ňom malo rozhodnúť v piatok (6.6.).
Zákony spolu predkladajú poslanci z viacerých opozičných klubov – Miroslav Beblavý, Jana Žitňanská (obaja nezaradení), Arpád Érsek (Most-Híd), Martin Fronc (KDH) a Martin Poliačik (SaS).
V ich balíku deviatich zákonov poslanci riešia podmienky absolventskej praxe. Právo na financovanú absolventskú prax s príspevkom by mali mať podľa návrhu len zamestnávatelia, ktorí reálne zamestnávajú aspoň časť absolventov.
Navrhujú tiež, aby žiaci stredných odborných škôl mali povinnú prax u skutočných zamestnávateľov. Takáto prax by mala predstavovať aspoň 25 percent času v poslednom ročníku. Opoziční poslanci chcú tiež presadiť, aby sa vo verejnom sektore uznávala aj prax získaná počas štúdia a v rámci živnosti.
Zamestnávanie absolventov chcú poslanci podporiť znížením odvodov pre zamestnávateľov. Navrhujú preto na 12 mesiacov znížiť odvody pre absolventov stredných a vysokých škôl. Pri žiakoch a študentoch chcú zjednotiť sumu, pri ktorej sa nemusia platiť odvody, a to na 159 eur. V súčasnosti je tento limit stanovený na 68 eur pri stredoškolákoch a 159 eur pri vysokoškolákoch.
Do zákona chcú opoziční poslanci zakotviť aj povinnosť pre ministerstvo školstva, aby zverejňovalo údaje o platoch absolventov vysokých a stredných škôl. Zároveň chcú uzákoniť zverejňovanie informácií o nezamestnanosti absolventov na základe údajov úradov práce.
Dĺžka povinnej praxe pre právnické profesie by sa podľa jedného z opozičných návrhov mala skrátiť na tri roky. Dĺžka tejto praxe by sa tak vrátila zo súčasných piatich na pôvodné tri roky.
Poslanci by svojím návrhom chceli reálne zaviesť prakticky orientované bakalárske študijné programy. Navrhujú preto zmeniť zákon o vysokých školách tak, aby študenti mohli bakalárske štúdium ukončiť nielen záverečnou prácou, ale aj dielom – napríklad počítačovým programom alebo prototypom či modelom. Absolventi profesijných bakalárskych programov by mohli podľa návrhu študovať magisterský program najskôr dva roky po ukončení bakalárskeho programu.
Ďalším návrhom sa má podporiť zamestnávanie bakalárov vo verejnom sektore. Vysokoškolské vzdelanie na bakalárskej úrovni by podľa opozičných poslancov stačilo napríklad na získavanie a spracúvanie informácií a vysvetlení pre verejnosť či médiá, protokolárne zabezpečovanie oficiálnych alebo zahraničných návštev či koordinovanie výstav.
Posledným návrhom chcú poslanci zrovnoprávniť dlžníkov vo Fonde na podporu vzdelávania (FNPV) s ostatnými dlžníkmi. Štát podľa Beblavého zaviedol pre dlžníkov súkromných bánk, ale aj Štátneho fondu rozvoja bývania právo na predčasné splatenie úverov bez pokuty. Klienti FNPV však takúto možnosť nemajú, argumentuje Beblavý.
