Nemecko vs. Francúzsko: Ticho pred búrkou

, proinvestory Foto: SITA

Na pozadí blížiacich sa volieb do Európskeho parlamentu sa schyľuje k oveľa zásadnejšie bitke. Bitke severu proti juhu o úlohu Európskej centrálnej banky, poťažmo k bitke o euro.

Blížime sa k dobe, kedy nastane ďalšie kolo veľkej debaty o budúcej pozícii Európskej centrálnej banky a európskej spoločnej meny. Francúzsko a ďalšie krajiny "juhu" sa opakovane sťažujú na problémy s exportom vďaka príliš silnému euru, Nemecko takéto problémy nemá, naopak, Európska únia uvažovala aj o jeho sankcionovanie za obchodný prebytok. Čím silnejšia domáca mena, tým lacnejšie sú v prepočte dovozy ropy, plynu a pod. Preto Nemecku silnejšie euro nevadí.

Rozbroje medzi Nemeckom a Francúzskom nie sú nič nové. Už od vzniku Európskej centrálnej banky sa Nemecko snažilo o to, aby jej model kopíroval fungovanie Bundesbanky, vrátane cieľov. Francúzi požadovali centrálnu banku viac podporujúcu ekonomický rast a znižujúcu nezamestnanosť aj za cenu vyššej inflácie. Súčasný prístup "niečo medzi" ECB nevyhovuje ani Nemecku, ani Francúzsku.

Ekonomika krajín eurozóny sa ozdravuje, ale len v priemere. Ekonomiky Nemecka a ďalších krajín "severu" sa ozdravujú rýchlejšie (merané ekonomickým rastom a zmenou miery nezamestnanosti) než ekonomiky "juhu" (Francúzsko a krajiny na juh od nej).

Južné krajiny tlačia ECB smerom k podpore ekonomického rastu, tlačia ju k "európskemu QE", na nakupovanie aktív všetkého druhu, inflácia z ich pohľadu nehrozí. To je pekná vec. Ak niečo také robí centrálna banka jednej krajiny (napríklad USA či Japonska) je jasné, aké bondy a aké aktíva bude nakupovať. PAle v prípade ECB? Podľa akého princípu by sa však určil štát, ktorého cenné papiere bude ECB nakupovať? Koho uprednostní? Môže takéto postupy napadnúť napríklad nemecký ústavný súd?

Tlak na Nemecko bude v najbližšej dobe pravdepodobne silnieť, aby schválilo intervencie smerom k oslabeniu eura. Čo keď sa ECB prikloní k záporným úrokovým sadzbám?

Tieto tlaky nie sú výsledkom globálnej menovej krízy, ale výsledkom vnútornej krízy eurozóny. Niektoré krajiny majú obchodný prebytok, iné obchodný deficit a teda majú rôzne požiadavky na kurz eura. Či už je kurz eura akýkoľvek, niektorým krajinám vyhovuje, iným nie, ale tie nemajú opatrenia na obranu.

Najneskôr v polovici budúceho roka sa budúcnosť eura a úvahy nad jeho možným rozdelením opäť dostanú na titulné stránky novín.

Autorom je Jan Dvořák z portálu pro investory.

Súvisiace články

Aktuálne správy