oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Ľudia môžu požiadať internetového giganta, aby vymazal "irelevantné a zastarané " údaje. Firma ale musí zistiť, či má dotyčný právo na to, aby sa určité informácie už neboli spájané s jeho menom.
"Ak je tomu tak, odkazy na webové stránky obsahujúce tieto informácie musia byť vymazané zo zoznamu výsledkov vyhľadávania," cituje ČTK z tlačovej správy súdu. Medzi dôvody, kedy verejný záujem prevládne nad týmto právom jednotlivca, súd uviedol napríklad žiadajúcu osobu, ktorá je aktívna vo verejnom živote. V prípade, že prevádzkovateľ žiadosti nevyhovie, môže sa žiadateľ následne obrátiť na zodpovedné dozorné alebo súdne orgány.
Súd dospel k záveru počas prerokúvania prípadu Španiela, ktorý sa sťažoval, že vo výsledkoch vyhľadávača Google je aj článok z roku 1998, ktorý píše o dražbe jeho domu kvôli dlhom. Muž preto v Španielsku žiadal, aby vydavateľ denníka aj Google zmienku odstránili, pretože dlh je dávno zaplatený a informácie irelevantné. So sťažnosťou na vydavateľa neuspel, ale v prípade vyhľadávača mu úrad na ochranu osobných údajov vyhovel.Súdy v Španielsku podľa agentúry Reuters evidujú na Google celkovo 180 podobných sťažností.
Google aj jeho španielska pobočka sa odvolali na súd, ktorý sa na výklad smernice o ochrane osobných údajov informoval na Európskom súdnom dvore. A ten konštatoval, že právo Únie sa na spoločnosť Google, sídliacu v USA, aj jej španielsku pobočku vzťahuje, hoci samotné údaje sú spracúvané firmami mimo dvadsaťosmičky. Podľa európskeho súdu je prevádzkovateľ vyhľadávača takisto zodpovedný za spracúvanie aj tých osobných údajov, ktoré sa nachádzajú na weboch zverejnených tretími osobami.
Súdny dvor EÚ zdôraznil, že vyhľadávanie na sieti umožňuje získať štruktúrovaný prehľad informácií o hľadanej osobe. Informácie týkajúce sa "radu aspektov súkromia" by podľa neho bez vyhľadávača nemohli byť vzájomne prepojené, alebo by to šlo len veľmi ťažko."Užívatelia internetu tak môžu vytvoriť viac-menej podrobný profil vyhľadávaných osôb," upozornil súd.
Účinok je podľa verdiktu znásobený aj významnou úlohou internetu v modernej spoločnosti a faktickej "všadeprítomnosti" podobných informácií. "Takýto zásah do základných práv nemožno, s ohľadom na jeho možnú závažnosť, ospravedlniť iba hospodárskym záujmom prevádzkovateľa vyhľadávača na spracúvanie údajov." Podľa súdu by sa mala hľadať "spravodlivá rovnováha" medzi právom jednotlivca na súkromie a ochranou údajov a "legitímnymi záujmami používateľov internetu, ktorí majú záujem o prístup k týmto informáciám".
Smernica o ochrane osobných údajov v EÚ platí od roku 1995, v súčasnosti sa pracuje na jej sprísnení.
