Rusko ponúka spojencom novú spoločnú menu – altyn

, iHNed Foto:SITA

Dokument o vytvorení novej únie, ktorý začiatkom apríla na svojich webových stránkach zverejnilo ruské ministerstvo pre ekonomický rozvoj, sa dotýka prakticky všetkých sfér hospodárstva. Od valutové, colné a daňové regulácie až po energetiku a priemyselnú politiku. Najväčší záujem, nielen medzi odborníkmi, vyvolali kapitoly číslo 9 a 11. Práve tie sa totiž týkajú spoločnej valutovej politiky a finančných trhov.

Budúci mesiac sa na summite colnej únie odohrá veľká slávnosť. Prezidenti Ruska, Kazachstanu a Bieloruska tam podpíšu dohodu o vytvorení Eurazijského obchodného zväzu, ktorý by mal začať fungovať už 1. januára 2015. A Vladimir Putin tak dosiahne ďalší úspech vo svojej dlhodobej snahe o integráciu postsovietskeho priestoru, informujú české Hospodárske noviny.

V prvej etape bude vytvorená koordinačná rada, tvorená predsedami centrálnych bánk účastníckych štátov. Tento orgán bude zodpovedať za kurzovú politiku národných mien, reguláciu bankového a poisťovacieho sektora a unifikáciu trhu s cennými papiermi. Podľa zdrojov denníka Moskovskij Komsomolec sa v pôvodnom návrhu zmluvy o vytvorení Eurazijského obchodného zväzu počítalo aj s vytvorením eurázijskej centrálnej banky. Tá by plnila funkciu megaregulátora novej spoločnej meny, ktorá dokonca už mala aj meno – Altyn, podľa bývalého stredovekého ruského platidla. Národným bankám by tak ostalo len minimum právomocí. Všetko dôležité by riešila eurázijská centrálna banka podliehajúca dozornej rade, ktorú by tvorili prezidenti alebo predsedovia vlád členských štátov.

Alexander Lukašenko, Vladimir Putin a Nursultan Nazarbajev,
Kapitola o spoločnej mene bola ale z finálnej podoby zakladajúcej zmluvy nakoniec vypustená. Údajne na tom trval bieloruský prezident Alexander Lukašenko, uvádza denník. Ten by totiž prišiel o možnosť riadiť infláciu pomocou kurzu a devalvácie. S jednotnou valutou síce súhlasil, navrhoval ale, aby jedno z emisných centier bolo priamo v Minsku. To sa však zase nepáčilo ani Moskve, ani Astanu. "To by bolo šialenstvo, Alexandrovi Lukašenkovi sa nedá veriť. Keby potreboval, tak by si peniaze jednoducho vytlačil," uviedol nedávno pre HN moskovský politológ Andrej Suzdalcev.

Bez ohľadu na súčasné nezhody ale rokovania o vytvorení jednotnej meny stále pokračujú.Spoločná valuta by podľa Moskovského komsomolca mala začať platiť v ďalšej fáze, a to najneskôr v roku 2025. Ak by ale na Rusko boli uvalené vážne hospodárske sankcie, napríklad za krízu na Ukrajine, celý proces sa zrýchli a nová jednotná mena môže platiť už za 3 až 5 rokov. "Očakávam, že najneskôr od septembra Moskva začne na Lukašenka tvrdo tlačiť. Zažije podobný nátlak ako vlani ukrajinský prezident Viktor Janukovyč. A pochybujem, že ho ustojí. Sily sú príliš nerovné," podotkol minulý týždeň šéfredaktor časopisu Russkij žurnál Alexander Morozov v rozhovore s HN.

Nursultan Nazarbajev
S prezidentom Kazachstanu Nursultanom Nazarbajevom by naopak podľa neho žiadny problém byť nemal. Veď kazašský prezident je autorom myšlienky jednotnej meny a dávnym priaznivcom vytvorenie novej nadnárodnej rezervnej meny. Počas celosvetovej hospodárskej krízy považoval za hlavnú príčinu práve dominantnú úlohu amerického dolára."Svetová valuta je právne vzaté nezákonná. Žiadne medzinárodné spoločenstvo dolár rezervnou svetovou valutou nevymenoval," hovoril vtedy Nursultan Nazarbajev.

Meno plánovanej novej spoločnej meny – Altyn sa prvýkrát objavilo už v 15. storočí, keď sa začali mince s týmto názvom raziť v niektorých ruských kniežatstvách. A naposledy sa tak volala minca v hodnote troch kopejok, ktorú zaviedol v roku 1839 ruský cár Mikuláš I.

Súvisiace články

Aktuálne správy