oPeniazoch.sk, WSJ Foto:SITA
Hospodárstvo je nestabilné a je ovplyvňované tým, ako sa ľudia skutočne správajú. Neexistuje však spôsob ako zistiť, či by bolo skutočne lepšie, keby sme sa bubliny pokúsili skrotiť.
"Keď som bol na univerzite, všetko sa točilo okolo racionality. Ekonómia bola v neprirodzenom stave, ja som sa na vec pozeral v širšom pohľade, išlo mi o návrat k realite," uviedol v rozhovore pre The Wall Street Journal profesor financií a čerstvý držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Robert Shiller.
Za kľúčový problém niekdajšej ekonómie považoval bubliny. Predpokladalo sa, že správanie trhov je náhodné, pretože odráža iba nové informácie. "Celé to pripomínalo mytológiu, ja som jednoducho neveril tomu, že ľudia tak moc optimalizujú a sú neustále pripravení vyhodnocovať nové informácie," hovorí ekonóm. Možno to podľa neho platí o malej časti populácie, ale určite to nevysvetľuje celkové správanie trhov.
Shiller sa domnieva, že teória efektívnych trhov "nie je úplne pomýlená". Môže dôjsť k situáciám, kedy nastane prudký rast cien akcií a má to reálny základ, ľudia "cítia, že sa niečo deje". Ide ale o to, že predpoklad racionality "zašiel príliš ďaleko". Ekonóm v tejto súvislosti spomína aj na to, keď bývalý šéf Fedu Alan Greenspan vo svojom prejave po prvýkrát použil výraz " Irrational Exuberance ", s ktorým predtým pracoval Shiller. Ten touto "iracionálnou horúčkou" popisoval situácie, kedy sa správanie investorov už nedá nazvať racionálnym. Potom, čo Greenspan vo svojom prejave tento výraz použil, došlo k prepadu japonského akciového trhu a následne sa táto korekcia rozšírila po celom svete tak, ako jednotlivé trhy začali obchodovať.
Shiller spomína: "Išiel som za svojou ženou a povedal, že som možno odštartoval celosvetový prepad trhov. Nemôžem tomu uveriť. A ona mi povedala, že som egoista, ktorému sa jeho ego úplne vymklo spod kontroly. Keď sa ale po pár dňoch objavila moja fotka na titulnej strane The Wall Street Journal, ospravedlnila sa mi."
Ekonóm uvedenú príhodu nerozprával iba pre pobavenie, ale pre to, aby ukázal, aké chaotické môže správanie trhov byť. Teda ako zmienka o iracionalite môže vyvolať skutočné iracionálne správanie. "Ak o ekonómii uvažujeme týmto spôsobom, všetko sa úplne mení. Hospodárstvo je potom nestabilné a je ovplyvňované tým, ako sa ľudia skutočne správajú," dodáva Shiller. Bubliny ale jednoznačne neodsudzuje, dokonca sa domnieva, že v dlhom období je ťažké povedať, že škodia. Zisky sú totiž podľa neho silnou motiváciou a napríklad internetová bublina vytvorila veľa nových spoločností. Niektoré z nich boli "hlúpe", ale niektoré prežili a je ťažké povedať, či je celkový efekt negatívny.
"Zaujímalo by ma, aký by bol alternatívny scenár. Fed mohol bojovať proti akciovej bubline aj proti hypotekárnej bubline. Podľa môjho názoru by to bolo správne, ale modely nám nepovedia, aká bola tá najlepšia politika. Nie je spôsob, ako zistiť, či by bolo skutočne lepšie, keby sme sa tie bubliny pokúsili skrotiť," uvádza Shiller. "Určite ale nechceme robiť nejaké drastické kroky, ktoré by prevrátili celý systém hore nohami," dodáva.
