oPeniazoch.sk, FT;WSJ;vox Foto:SITA;photl
Niekoľko zástupcov Európskej centrálnej banky dalo jasne najavo, že sú otvorení pre toľko očakávané silnejšie ekonomické stimuly. Dokonca aj prísny prezident Bundesbanky si vie predstaviť, že by sa ECB pustila do nákupov cenných papierov.
Inflácia v eurozóne dosahuje 0,8 %, čo je pod cieľom nastaveným na 2 %. Ak sa totiž inflácia v eurozóne nachádza pod 1 %, periférine krajiny musia prechádzať bolestivou defláciou . Ako by ale ECB mala politiku uvoľniť, keď sadzby už ležia blízko nuly.
Horúčkovité prípravné práce prebiehajú na všetkých troch riaditeľstvách ECB zodpovedných za operácie na trhu, a za prijaté rozhodnutia z právneho a ekonomického hľadiska. Všetko sa spustilo krátko po tom, čo padlo rozhodnutie o nasadení nezvyčajných zbraní na uvoľnenie menovej politiky proti pomalému rastu v eurozóne a veľmi nízkej inflácii. Ako napísali Financial Times a Wall Street Journal, munícia použitá na útok bude mať veľmi široký záber. Jedinou otázkou zostáva, čo by mohlo byť legitímne v prípade Európskej centrálnej banky, a čo nie.
Jednou z možností je zavedenie záporných úrokových sadzieb. To by znamenalo, že komerčné banky by mali platiť ECB za to, že u nej môžu mať peniaze. Okrem toho by banka mohla začať vykupovať firemné a štátne dlhopisy z eurozóny. To by sa asi najviac podobalo programu mimoriadne uvoľnenej menovej politiky amerického Fedu. Európska centrálna banka sa ohľadom úrokov stretne 3. apríla. Po marcovom zasadnutí sa dvihla vlna nevôle radu odborníkov, sťažovali sa, že kompetentní len odďaľujú rozhodnutie o zavedení účinných opatrení na podporu rastu.
„Nevyčerpal sme všetky možnosti manévrovania,“ povedal pre Wall Street Journal Erkki Liikanen, predseda fínskej centrálnej banky, člen bankovej rady ECB. V odpovedi na otázku, čo prichádza do úvahy ako prvé, spomenul negatívne úrokové sadzby z vkladov. Okrem toho podľa neho možno očakávať aj nové úverovanie bánk, čiže dlhodobé pôžičky s nízkym úrokom (LTRO) pre komerčné banky a potvrdil aj nákup aktív.
Avšak za najväčší zvrat sa považuje zmena názoru Jensa Weidmanna, prezidenta Bundesbanky, ktorý bol doteraz známy svojim odmietavým stanoviskom voči uvoľnenej menovej politike. Mnohí analytici sa domnievajú, že práve jeho osoba bol hlavný dôvod, prečo ECB doteraz odmietla radikálnejšie postupy. Wiedmann v rozhovore povedal, že teoreticky neodmieta uvoľnenejšiu menovú politiku, no aj naďalej trvá na tom, že ak by k týmto krokom došlo, musia byť v súlade s právom.
Eurozóna totiž nemá spoločné dlhopisy, ktoré by ECB mohla nakupovať. Musela by tak kupovať dlhopisy jednotlivých vlád, čo vyvoláva otázku ohľadom následných vplyvov na dôveryhodnosť fiškálnej politiky niektorých krajín. Nemci sa navyše domnievajú, že takéto nákupy by neboli v súlade so zákonmi, podľa ktorých bola ECB zriadená.
Weidmann skonštatoval, že ECB nemá právo na financovanie členských štátov eurozóny. Ak by sa nakupovali dlhopisy štátov aj mimo periférie, napríklad nemecké a francúzske štátne dlhopisy, to by podľa neho problém neriešilo. Preto by uprednostnil nákup dlhopisov a niektorých typov úverov zo súkromného sektora.
Podľa Jeffrey Frankela, profesora ekonómie na Harvard Kennedy School, by ECB nemala by kupovať eurové cenné papiere, ale cenné papiere dolárové. Vyriešilo by to problém právnych prekážok, nákupy dolárov by tiež znížili kurz eura k doláru. Zvýšená ponuka eura by kurz tejto meny znížila. A monetárna expanzia, ktorá oslabí kurz, je efektívnejšia ako expanzia bez oslabenia meny. Aj Nemci by mohli byť k uvoľneniu politiky ústretovejší, ak by to znamenalo rast ich exportov. Centrálne banky by svojou politikou mali sledovať hlavne záujmy domáce, záujmy iných krajín sú na druhom mieste.
Jozef Makúch, guvernér NBS a člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky, v utorok rovnako potvrdil, že sa zvažuje možnosť uvoľnenia menovej politiky. Mnohí predstavitelia Európskej centrálnej banky sú podľa neho pripravení zvážiť neortodoxné kroky na zabránenie deflácie.
Mario Draghi, prezident ECB už svoje slová neformuloval tak jasno. Vo svojom ostatnom vyhlásení ale hovoril o dôležitosti boja proti nízkej inflácii. Poukázal na to, že pomalý rast cien odrádza spotrebiteľov od výdavkov, obmedzuje firemné zisky a vedie k odloženiu investícií. „Musíme urobiť všetko, aby sme zabezpečili cenovú stabilitu,“ zdôraznil a dodal, že ECB pozorne sleduje vývoj výmenného kurzu eura. Analytici toto vyhlásenie prirovnávajú k jeho slovám z júla 2012, kedy povedal, že Európska centrálna banka má všetky prostriedky na ochranu eura. Následne, bez toho, aby ECB kúpila dlh čo i len za jediný cent, sa v južnom regióne eurozóny prebral dlhopisový trh.
Dnes však trh na slová Draghiho nereaguje príliš aktívne. Odborníci sa domnievajú, že zmäkčenie rétoriky už stačiť nebude, ECB bude musieť urobiť aj skutočné kroky. Americkí ekonómovia už nejakú dobu volajú po európskych rozhodnutiach, sú presvedčení, že pre svetovú hospodársku obnovu je nevyhnutné posilnenie európskej ekonomiky. „Pozorovatelia si myslia, že sa len rozpráva o uvoľnení politiky, ale ja som presvedčený, že ECB je k skutočnému zásahu bližšie, ako sa na prvý pohľad zdá,“ hovorí na margo súčasnej situácie Ken Wattret, analytik BNP Paribas.
Uvoľnenejšia menová politika prináša samozrejme aj niektoré riziká. Náklady spojené s negatívnou úrokovou sadzbou by komerčné banky mohli teoreticky preniesť na svojich zákazníkov. Liikanen sa však zdá byť v tejto otázke sebaistý, ako hovorí, v jeho hlave už toto rozhodnutie nie je kontroverzné. Prezident Fínskej centrálnej banky sa vyjadril, že tí, čo budú rozhodovať, sú si vedomí rizika uvoľňovania menovej politiky, nárastu inflácie. „Veríme, že sa urýchli zotavenie ekonomiky, a zrušia sa stimuly,“ hovorí. „Nebude nás to obťažovať, centrálni bankári to majú v génoch, radšej dvíhajú než znižujú úrokové sadzby.“
