oPeniazoch.sk, project-syndicate Foto:SITA
V dejinách ekonómie už mnohí predpovedali, že kapitalizmus je odsúdený na neúspech. Nie je. Má však jeden veľký nedostatok, ktorý potom brzdí krajinu v raste.
Tí ekonómovia, ktorí pred niekoľkými desiatkami rokov predpovedali pád kapitalistického systému sa mýlili. Ako tvrdí profesor z Harvardu Kenneth Rogoff kapitalizmus prispel úžasnou účinnosťou k hospodárskeho rastu a rastu príjmov. Uznáva, že kapitál čoraz viac priťahuje príjmy, čo príkladne zobrazuje znižovanie podielu miezd na celkových príjmoch. Tvrdí však, že aj napriek tomu takmer všetci vďaka kapitalistickému systému získavajú. Spoločnosť je dnes oveľa bohatšia ako, povedzme, pred pol storočím, vďaka kapitalizmu. Otázkou je, či sa táto idylka môže v najbližších desaťročiach zmeniť.
Aj napriek zničujúcim dopadom krízy dokáže v súčasnosti svetová ekonomika vyrobiť oveľa väčšie príjmy než tomu bolo pred niekoľkými desiatkami rokov. Z toho samozrejme profitujú ľudia, ktorí dostávajú omnoho viac. Kapitalizmus uspel v skúške nabaľovania súkromného majetku na výbornú. Diametrálne odlišné hodnotenie má ale z vytvárania a udržiavania verejných záujmov. Kenneth Rogoff upozorňuje, že v nasledujúcich desaťročiach sa v rozvinutom svete už netreba zameriavať predovšetkým na súkromné statky, už nebude potreba mať viac áut, televízorov, alebo bytov. Do popredia záujmu sa dostane verejný prospech.
Rozvinutý svet by sa mal zamerať na také hodnoty ako je vzdelávanie, zdravotníctvo, životné prostredie, rovnosť príjmov, zdravie, zabezpečenie kvality života na starobu. A prečo práve na tieto oblasti? Podľa profesora už hlavná hrozba v rozvinutom svete dnes neplynie z nedostatku súkromného vlastníctva, ale z nedostatku uspokojenia verejných záujmov, v čom zdá sa, kapitalistický systém nijak nevyniká. Ako sa teda dokáže kapitalistický systém vysporiadať s rastúcou príjmovou nerovnosťou, starnutím spoločnosti, rozšírením geneticky modifikovaných potravín, so zdravotnými problémami ako je obezita alebo stres v práci?
Kenneth Rogoff si myslí, že v rozvíjajúcom sa svete, kde je ešte dostatok príležitostí pre technologický rozvoj a rast súkromného sektora, sa v nasledujúcich desaťročiach dostaví rýchly rast ekonomiky aj príjmov. Na rozdiel od rozvíjajúcich sa krajín, ale budúcnosť vyspelého sveta už podľa profesora nebude ani zďaleka tak optimistická. Obáva sa, že kapitalistický systém nebude schopný vysporiadať sa s vyššie uvedenými problémami a prispieť k naplneniu verejných záujmov. V súvislosti s jeho predpoveďou sa natíska otázka, či je Slovensko v množine rozvíjajúcich sa krajín a teda máme v horizonte najbližších rokov dôvod na radosť z hospodárskeho rastu, alebo už sme medzi vyspelými krajinami západnej Európy, pre ktoré možno profesorovu predpoveď považovať skôr za znepokojujúcu.
