oPeniazoch.sk, NBS;Poštová banka Foto:NBS
Na vkladných knižkách máme uložených viac ako 11 % všetkých našich vkladov. V roku 2013 vzrástli celotrhovo vklady na vkladných knižkách o viac ako 500 mil. eur. Najstaršími držiteľmi vkladnej knižky sú pamätníci cisára Františka, tí najmladší majú iba zopár mesiacov.
Celotrhový objem vkladov na vkladných knižkách vzrástol medziročne o 21 %. Obľube sa tešia u všetkých vekových skupín. Najstaršia majiteľka vkladnej knižky Poštovej banky má 106 rokov, ten najmladší 4 mesiace. „V Poštovej banke je medzi majiteľmi vkladných knižiek až 60 % žien, najčastejšie s menom Mária. Vkladnú knižku u nás aktívne využíva takmer každý štvrtý klient s priemerným vkladom viac ako 1 800 eur,“ približuje hovorkyňa Poštovej banky Naďa Urbanová.
Ako si vybrať tú správnu vkladnú knižku
1. Dostupnosť a frekvencia výberov: ak chcete mať peniaze dostupnejšie a plánujete vyberať častejšie, je pre vás vhodnejšia vkladná knižka bez viazanosti.
2. Výška zhodnotenia: ak chcete lepšie zhodnotiť svoje peniaze, rozhodnite sa pre vkladnú knižku s výpovednou lehotou.
3. Pre koho je knižka určená: ak chcete sporiť svojmu dieťaťu, banku si vyberte podľa dostupných benefitov, ktoré ponúka mimo základného úroku.
4. Dostupnosť banky: je dôležitá hlavne pre klientov z malých miest a dedín, kde nie každá banka má svoje obchodné miesto.
Čo ste o vkladnej knižke možno nevedeli
Vkladná knižka sa na území dnešného Slovenska objavila v roku 1841, prvým vkladateľom s 20 zlatými bol gróf Jozef Zichy. Jeho vkladná knižka je dodnes uložená v archíve Národnej banky Slovenska. Medzi prvých propagátorov sporenia patril aj Ľudovít Štúr. Prežila dve svetové vojny a veľkým hitom bola počas socializmu, kedy nemala takmer žiadnu konkurenciu. Veľkej obľube sa teší dodnes.
Prvá vkladná knižka sa na scéne objavila ešte v Rakúsko – Uhorsku. Prvým samostatným peňažným ústavom bola Bratislavská sporiteľňa (Pressburger Sparkasse), neskôr Bratislavská I. sporiteľňa, založená v roku 1841 v Bratislave. Podľa prvých stanov, Bratislavská sporiteľňa prijímala vklady len do výšky 2 000 zlatých, čo malo zabraňovať tomu, aby sa zužoval priestor pre malých vkladateľov. Keďže však bolo na začiatku málo vkladateľov, museli sa čoskoro zmeniť stanovy, vkladový úrok bol jednotne stanovený na 4 %, s väčšími vkladateľmi nad 2 000 zlatých mohlo riaditeľstvo uzatvárať osobitné úrokové sadzby.
Významnú úlohu pri rozšírení sporivosti medzi široké ľudové vrstvy na vidieku zohrali štúrovci, ktorí sa snažili zlepšiť životné podmienky slovenského ľudu. Medzi horlivých propagátorov hospodárskej svojpomoci patril aj Samuel Jurkovič. Vrcholom jeho celoživotného snaženia bol Gazdovský spolok uvádzaný aj ako Hospodársky ústav v Sobotišti. Tento najstarší a de facto na európskom kontinente prvý svojpomocný úverový spolok družstevného typu, vznikol 9. februára 1845. Jeho hlavným poslaním bolo „hmotné povznesenie“ miestneho obyvateľstva, a to cestou pravidelného sporenia. Základná suma, ktorá sa vkladala pri vstupe do spolku bola 50 grajciarov.
Priemerný vklad na jednu vkladnú knižku v roku 1900 predstavoval okolo 779 korún. Vkladatelia slovenských bánk boli kapitálovo slabší, o to však bolo ich sporenie intenzívnejšie. Vkladné knižky využívali široké vrstvy obyvateľov, bežné účty predovšetkým podniky, spolky a komunálne inštitúcie.
