oPeniazoch.sk, iHNed Foto:TASR;SITA
Hry v Soči sa s predpokladaným rozpočtom 50 miliárd dolárov stávajú najdrahšími v histórii. Ako informoval portál iHNed, za predraženie môžu hlavne investície do infraštruktúry.
Celkové náklady okolo 50 miliárd dolárov, športoviská za 6 miliárd, celková suma predražená o 416 percent. To sú údaje o cene za blížiacu sa olympiádu v Soči. Najneobvyklejšia je prvá suma, respektíve jej podrobnejší rozbor. Olympiádu v Soči totiž robí historicky najdrahšou infraštruktúra, ktorá sa kvôli hrám vybudovala. A tú zasa predražuje korupcia.
Symbolicky to ukazuje porovnanie dvoch čísel. Zatiaľ čo náklady na vybudovanie všetkých športovísk predstavovali podľa serveru Bussinessweek 6 miliárd dolárov, len vybudovanie päťdesiatkilometrových prepojovacích ciest (kombinácia železnice a diaľnice) vyšla na 8,7 miliardy dolárov. To je zároveň viac, ako stáli dohromady celé minulé hry vo Vancouveri.
Prečo sa vyšplhali ceny tak vysoko, vysvetľuje v štyroch bodoch reportér Bussines Insider Adam Taylor, ktorý sa problematikou hier v Soči zaoberá hneď v niekoľkých textoch. Podľa neho za to môže v prvom rade už prapodivný výber miesta pre zorganizovanie olympiády. V Soči totiž nebýva sneh, a tak sa lyžiari a snowboardisti musia dostať do 31 kilometrov vzdialeného strediska Poľana. S tým súvisí druhý dôvod. Medzi týmito mestami muselo byť vybudované spojenie. A do tretice opäť nešťastná poloha. Pohorie Kaukaz je územím separatistov, ktorí za teroristickým útokom nechodia ďaleko. Že tieto extra náklady spojené so zaistením bezpečnosti nie je sú práve plytvaním, potvrdili nedávne útoky vo Volgograde.
Posledným dôvodom, ktorý násobí tie predošlé, je korupcia. Bez ohľadu na to, či sú reálne tvrdenia ruskej opozície, že usporiadatelia rozkradli 30 miliárd dolárov, s úplatkami spojené "zvýšené náklady" hrajú významnú úlohu.
Prekračovanie rozpočtov: tradičný problém olympiád
Ďalším problémom je samotné predraženiu projektu. Keď sa o usporiadanie hier uchádzal ruský prezident Vladimir Putin v roku 2007 v Guatemale, naznačil náklady vo výške 12 miliárd dolárov, čo pôsobilo šetrne dokonca aj proti ponukám kórejských a rakúskych protikandidátov. Dnešná cena tak znamená zvýšenie sumy o 416 percent.
Podľa spomenutej štúdie ruskej opozície je aj tento faktor minimálne za posledných meraných 26 rokov rekordný. Ako ale uvádza oxfordská štúdia z roku 2012, prekračovaním rozpočtov sa previnili úplne všetky olympijské hry organizované po roku 1968. Je ale treba povedať, že táto štúdia sa zameriava iba na výdavky spojené s usporiadaním samotnej olympiády (kategória OCOG) a nezohľadňuje sprievodné investície do infraštruktúry.
Práve OCOG rozpočet bol pri kandidatúre (čísla z roku 2006) v oficiálnom materiáli pre komisiu ohlásený na vcelku triezvych 1,57 miliardy dolárov. Teraz udávané čísla hovoria o už spomínaných šiestich miliardách. Koeficient predraženia je teda veľmi podobný tomu celkovému – dosiahol 382 percent.
| rok | miesto | letné/zimné | náklady v mil. USD (kurz z 2009) | prekročenie OCOG v % |
|---|---|---|---|---|
| 1968 | Grenoble | Z | 1 | 201 |
| 1976 | Montreal | L | 6 | 796 |
| 1980 | Lake Placid | Z | 0,4 | 321 |
| 1984 | Sarajevo | Z | 0,01 | 173 |
| 1988 | Calgary | Z | 1 | 59 |
| 1992 | Albertville | Z | 1,9 | 135 |
| 1992 | Barcelona | L | 11,4 | 417 |
| 1994 | Lillehamer | Z | 1,9 | 277 |
| 1996 | Atlanta | L | 3,8 | 147 |
| 1998 | Nagano | Z | 2,3 | 56 |
| 2000 | Sydney | L | 4,2 | 90 |
| 2002 | Salt Lake | Z | 2,3 | 29 |
| 2004 | Atény | L | 3 | 60 |
| 2006 | Turín | Z | 4,1 | 82 |
| 2008 | Peking | L | 5,5 | 4 |
| 2010 | Vancouver | Z | 2,3 | 17 |
| 2012 | Londýn | L | 14,8 | 101 |
| 2014 | Soči | Z | 5,5 | 382 |
Hoci toto číslo môže vyzerať hrozivo, v historickom porovnaní olympiád organizovaných po roku 1960 to nie je vôbec nič výnimočné. Ako totiž v oxfordskej štúdii poznamenal profesor Bent Flyvbjerg, všetky hry, bez výnimky, prekročili očakávaný rozpočet. Historicky tak nie je aktuálna otázka či, ale o koľko. Inými slovami, či sa za športové výdavky zaplatí len o 4 percentá viac ako v Pekingu, kde ale autori štúdie majú podozrenia z manipulácie a presunov nákladov medzi položkami OCOG a zvyškom, alebo o 796 percent ako pri najväčšom prekročení v dejinách, v Montreale 1976. Mimochodom Montreal splatili svoj usporiadateľský dlh až v roku 2006.
Aj v samotnej účtovnej kategórii nákladov spojených s podujatím (OCOG) láme Soči rekordy. Aspoň teda medzi zimnými olympiádami. Ak prepočítame posledný ohlásený údaj 6 miliárd dolárov na kurz dolára v roku 2009 (s tým operuje oxfordská štúdia), získame sumu 5,53 miliardy dolárov. To radí v absolútnom poradí Soči spolu s Pekingom na štvrtú priečku. Vrchol okupuje Londýn, za ktorým je Barcelona, a už spomenutí prekračovatelia rozpočtu z Montrealu. Treba podotknúť, že ide vždy o letné olympijské hry, ktoré hostia niekoľkonásobne viac disciplín i športovcov.
Na druhej priečke zimných hier za Soči je v tomto ohľade Turín so 4,1 miliardy dolárov. Pre porovnanie najlacnejšie hry z roku 1984 v Sarajeve stáli v prepočte na kurz z roku 2009 iba 10 miliónov dolárov.
