oPeniazoch.sk, CNBC;bloomberg Foto:SITA
Niektorí analytici sú stále viac znepokojení rastom zadlženia severskej populácie, sú presvedčení, že už dosiahlo neudržateľnú mieru, čo by mohlo mať vážne finančné dôsledky pre tri krajiny, ktoré doteraz prežili finančnú krízu bez väčších problémov. Ani v zámorí údajne nie je všetko tak ružové ako sa očakávalo, nezamestnanosť rastie a ľudia prestávajú veriť v lepšiu budúcnosť. Za všetkým je údajne diletanstvo politikov, ktorí nedokážu urobiť potrebné kroky, lebo sa na nich nevyvíja potrebný tlak.
"Pýtam sa sám seba, či náhodou nestojíme pred regionálnou finančnou krízou,“ cituje Bloomberg amerického ekonóma Paula Krugmana, ktorý pôsobil v rozhovore v Kodani pre isté dánske noviny dosť rozpačito. "Neviem, čo môžeme očakávať, je to vskutku nepríjemné,“ uvažoval profesor.
Verejný dlh Švédska a Dánska bol nižší ako polovica priemeru eurozóny. Navyše všetky tri krajiny majú dlhy s najlepším možným ratingom AAA. To je práve jedna z príčin zadlženia domácností. Náklady škandinávskych bánk na pôžičky sú stalčené, čo spôsobuje lacné spotrebiteľské úvery, varuje MMF a OECD.
Dánsky spotrebiteľ dlží bankám 321 percent svojho disponibilného príjmu. Vo Švédsku je to 180 percent a v Nórsku 200 percent. Odborníci varujú, že tak vysoké zadlženie nie je udržateľné a treba s ním niečo robiť. Zatiaľ len nórska a švédska centrálna banka a vláda naznačili, že chcú ukončiť zadlžovanie obyvateľstva. Dánska centrálna banka sa vyjadrila, že v dôsledku vysokých úspor by domácností bez väčšej ujmy prežili náhle zdraženie splátok pôžičiek.
V Škandinávii je typické, že splácanie úverov na bývanie je zabezpečené nielen samotnou nehnuteľnosťou, ale aj dôchodkovým sporením. A to je podľa Krugmana problém. "Vlády by sa nemali odvolávať na možnosti ručenia a pritom problémy zamiesť pod koberec. Niektoré krajiny, okrem severských štátov napríklad aj Kanada, síce unikli najhorším dôsledkom finančnej krízy, ale teraz, keď sú nízke úrokové sadzby tu narástli ceny nehnuteľností a zadlženosti domácností prudko vyletelo hore," opisuje situáciu pred prasknutím bubliny Krugman.
Na severe Európy majú ľudia tendenciu hlásať, že situácia je tam iná než v ostatných častiach sveta. Už túto sebadôveru Krugman považuje za varovanie. Veritelia sa s obavami nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu nestotožňujú. Na trhu dlhopisov investori nepovažujú nákup škandinávskych vládnych cenných papierov za riziko.
HDP bude tento rok podľa odhadov OECD rásť v Dánsku o 1,7 percenta vo Švédsku sa očakáva rast 2,8 percenta. Nórska ekonomika sa zvýši o tri percentá. Nórska a švédska centrálna banka sa chystá zvýšiť úrokové sadzby s cieľom zastaviť zadlženosť. Podľa Krugmana to nie je dobrý nápad. V tejto fáze hospodárskeho oživenia by zvýšené náklady na pôžičky mohli viac uškodiť ako prospieť. Otázkou je, aké ďalšie možnosti zásahu sú k dispozícii. „Mala by sa zmeniť finančná regulácia?“ Kladie si otázku, na ktorú nemá odpoveď
Ďalší „nobelovec“, Joseph Stiglitz, je skeptický ohľadom USA. Podľa neho vôbec nie je jasné, že sa Spojené štáty odvrátili od krízy. A to aj napriek pozitívnym údajom. Vlaňajší tretí štvrťrok narástol americký HDP o 4,1 percenta. Stiglitz je ale pesimistický. "Je len veľmi málo pravdepodobné, že nás čaká naozaj silný rok a že nastanú podstatné zmeny oproti tomu, kde sme boli pred piatimi rokmi," povedal profesor v exkluzívnom rozhovore pre CNBC. Na margo zamestnanosti dodal. že "ide o oveľa nižšie číslo ako sa očakávalo, ale aj oveľa nižšie, než aké táto krajina potrebuje." V decembri sa znížila nezamestnanosť len o 74 000 namiesto očakávaného 200 tisíc. "Ešte viac je znepokojujúca skutočnosť, že veľkosť pracovného trhu sa neustále znižuje v porovnaní s pracovnou silou obyvateľstva v produktívnom veku,“ varuje Stiglitz. "Existujú milióny ľudí, ktorí prestali hľadať zamestnanie. Hľadali, hľadali, ale prácu nenašli… Stále viac a viac Američanov tvrdí, že nemajú žiadnu budúcnosť," povedal v rozhovore.
Robert Shiller sa nezameral na regióny, ale na fundamentálne problémy, ktoré sa nedarí odstrániť od roku 2008. „Ak existuje niečo, čo sme sa naučili od vypuknutia globálnej finančnej krízy v roku 2008, tak je to to, že je ťažšie zabrániť ďalšej kríze, ako si väčšina ľudí myslí. Účinné predchádzanie krízy vyžaduje nielen sledovanie a posudzovanie správnosti krokov finančných inštitúcií, ale aby sa určité zásady zakorenili aj u politikov a ich voličov. Bohužiaľ, toto nie je dnešný prípad,“ tvrdí Shiller, podľa ktorého sa na politikov nevyvíja dostatočný tlak. Tí pre nedostatok odborných znalostí nie sú schopní iniciovať reformy, ktoré by účinne bránili vzniku novej krízy.
