oPeniazoch.sk, Pragmatic Capitalism Foto:SITA;photl
Vyvolajú hazardné hry vlád s centrálnymi bankami a ekonomikami armagedon, alebo sa nemáme čoho báť? Skúsime sa pozrieť na desiatku najčastejších výrokov ekonómov inými očami.
1. Vlády "tlačia peniaze"
Americká vláda peniaze de facto netlačí. Väčšina peňazí v menovom systéme vzniká úverovou aktivitou bánk. V skutočnosti sa tlačia, respektíve razia, len bankovky a mince. Tieto formy peňazí tu sú na uľahčenie platobného styku. Nie sú emitované priamo spotrebiteľom, ale distribuované cez bankový systém podľa platobných potrieb klientov. Ak vláda niečo tlačí, sú to vládne dlhopisy, teda cenné papiere, nie peniaze.
2. Banky "požičiavajú rezervy"
Mýtus odvodený z konceptu peňažného multiplikátora, ktorý je vám možno povedomý zo základov ekonómie. Podľa neho banky každú peňažnú jednotku rezervy znásobia niekoľkokrát podľa hodnoty multiplikátora. Z tejto teórie vychádzala väčšina predikcií hyperinflácie po tom, čo Fed začal s takzvaným kvantitatívnym uvoľňovaním (QE) a rezervy rástli vplyvom nafukovania súvahy Fedu. Háčik je ale v tom, že banky o úveroch nerozhodujú len na základe aktuálnej veľkosti rezerv, ale podľa toho, aký je po úveroch dopyt a či sú záujemcovia dôveryhodní. Keď nie je adekvátny záujem o úvery, banka nemôže multiplikovať rezervy, ani keby veľmi chcela.
3. Americkej vláde dochádzajú peniaze, musí splatiť všetky dlhy
Môžu sa krajiny s dlhom denominovaným v mene, ktorú emitujú, stať insolventné? Americká vláda si môže teoreticky natlačiť toľko peňazí, koľko potrebuje na financovanie svojich aktivít. Prispeje tým samozrejme k vzniku vysokej inflácie, alebo znehodnoteniu meny. Insolvencia, teda zamedzený prístup k peniazom, ale nie je to isté čo inflácia, pod ktorou sa rozumie emisia prehnaného množstva peňazí.
4. Verejný dlh je bremeno, ktoré zničí budúcnosť detí
So štátnym dlhom to nie je úplne tak ako s pôžičkou pre jednotlivca, ktorý ju buď počas života splatí, alebo prejde na jeho potomkov. Americký dlh je tu od počiatkov USA a celú dobu rástol spolu so zväčšujúcimi sa potrebami obyvateľov krajiny. Nebude ho nutné do posledného dolára splatiť, pokiaľ bude existovať americká vláda. Nikto netvrdí, že sú všetky dlhy prínosné. Vláda môže míňať neefektívne alebo zle alokovať zdroje spôsobom, ktorý povedie k vysokej inflácii a nižšej životnej úrovni. Nízka efektivita ale nejde na úkor životnej úrovne budúcich generácií, ale z úspor súkromného sektora. Všetky vládne výdavky navyše nemusia byť zlé, rovnako ako tie súkromné nemusia byť všetky automaticky dobré. Na makroúrovni dlh nemusí byť splatený. V monetárnom systéme založenom na úverovej aktivite môže dlh expandovať, alebo naopak kontrahovať. Rastie zvyčajne vo chvíli, keď ekonomika vykazuje rast a nafukuje sa bilancia.
5. QE je inflačným tlačením peňazí
Kvantitatívne uvoľňovanie (QE) je formou monetárnej politiky, ktorá spočíva v expanzii bilancie centrálnej banky. Tento proces má viesť k zmene štruktúry súvah súkromného sektora. Fed vytvára nové peniaze a nakupuje aktíva súkromného sektora (ako hypotekárne aktíva) alebo štátne dlhopisy. Keď Fed tieto aktíva kupuje, technicky vzaté tlačí nové peniaze, ale zároveň sťahuje štátne dlhopisy a hypotekárne aktíva zo súkromného sektora. Keď ľudia nazývajú QE tlačením peňazí, vychádzajú z toho, že do súkromného sektora tečie viac peňazí. Ten za ne viac nakupuje, čo vedie k vyššej inflácii. Avšak QE nemení hodnotu čistého bohatstva súkromného sektora, preto ide skôr o operáciu meniacu sporiaci účet na účet bežný.
6. Hyperinflácia spôsobená tlačením peňazí
Hyperinflácia, v posledných rokoch často skloňovaná obava pri QE a rozpočtových deficitov USA. Mnohí majú tendenciu USA prirovnávať k Weimarskej republike alebo Zimbabwe. To je ale ako porovnávať jablká s hruškami. Keď sa pozriete na historické prípady hyperinflácie, zistíte, že príčiny boli väčšinou špecifické. Šlo o kolaps výroby, masívnu vládnu korupciu, vojnové straty, pád alebo zmenu režimu, stratu menovej suverenity vplyvom naviazanej meny, alebo dlh denominovaný v zahraničnej mene.
7. Vládne výdavky navyšujú úrokové sadzby, ktoré kontroluje dlhopisový trh
Posledných 5 rokov tento koncept spochybňuje. V USA rástli vládne výdavky a deficity, ale úroky padali. Fed by mohol teoreticky kontrolovať celú výnosovú krivku vládnych dlhopisov jednoduchým cielením sadzieb. Len by oznamoval sadzbu a vyzýval dlhopisových traderov, nech súťažia pri vyšších sadzbách s bezodným zásobníkom rezerv Fedu. V určení ceny by vyhral Fed, pretože má monopol na rezervy. Vláda by mohla utrácať bilióny dolárov a stanovovať permanentne sadzby na 0 %, to by ale pravdepodobne spôsobilo vysokú infláciu.
8. Fed vznikol tajnou dohodou bankárov, aby zničil americkú ekonomiku
Na hlavu Fedu často padá kritika, pretože nie vždy sa stavia k menovej politike efektívne. Fed ale nevznikol kvôli menovej politike, vznikol za účelom stabilizácie amerického platobného systému, aby fungoval ako clearingové centrum, kde banky vyrovnávajú medzibankové platby, a pomáhal poskytovať likviditu na dennej báze. Fed je tu pre podporu bánk. Často robí chyby v implementácii svojich politík, ale jeho postavenie a štruktúra sú vcelku logické. Nie je na nich nič konšpiračného alebo zlého.
9. Extrapolácia na makroúroveň
Najväčších chýb sa v makroekonómii dopúšťame napríklad tým, že vezmeme koncept vhodný pre situáciu jednotlivca a aplikujeme ho na celok. Napríklad ak niekto viac šetrí, musí niekto iný úspory utrácať. Keby sme všetci viac šetrili, ako celok si nepolepšíme. Aby sa mohlo viac šetriť, je potrebné viac spotrebúvať, respektíve investovať. Je potrebné uvažovať v makroekonomickom zmysle, nie iba mikroekonomicky. Nemožno extrapolovať osobné skúsenosti na agregátnu ekonomiku.
10. Ekonómia je veda
Ekonómia je často vnímaná ako veda, ale je to skôr politika. Keynesiáni vám povedia, že vláda potrebuje viac míňať, aby dosiahla lepšie výsledky. Monetaristi chcú nezávislejší Fed a podľa Rakúskej školy je koncept vlády a centrálnych bánk úplne chybný, takže je potrebné sa ich zbaviť, alebo ich aspoň obmedziť. Všetky tieto školy svet vidí cez vykonštruované modely, takže sa vníma z politicky skreslenej perspektívy. To je aj dôvod prečo vzniká toľko chybných koncepcií.
